Tento článok obsahuje aj znaky písané cyrilikou (azbukou), ktoré sa nemusia každému správne zobrazovať. Budú aj bonusy: bulharská konštanta, prečo Bulhari vrtia hlavou naopak, plus panslavistické okienko, prečo sú niektoré slová v jazykoch bývalej Juhoslávie také čudné, plus haluzná spomienka na povinnú školskú ruštinu.
... tak som kolegovi načmáral tieto tri príklady (čerstvo zapamätané asi z nejakých billboardov) a zakrúžkoval problematické miesta, ktoré, podľa mňa, robia bulharčinu ťažšie zrozumiteľnou.
машина на времето - mašina na vremeto - stroj času
сърцето на Слънчев Бряг - s`rceto na Slnčev Brjag - srdce Slnečného pobrežia
крем за ръцете, грижа за нашите ръце - krem za r`cete, griža za našite r`ce - krém na ruky, starostlivosť o naše ruky
Старият дъб - Stariat d`b - Starý dub - krčma, v ktorej sme kedysi sedávali
Potom som zakrúžkoval tie tvrdé znaky, predložky na, za a prípony (to, te, ta). To je celé..., podľa mňa. Pre toto je bulharčina taká nezrozumiteľná. Inak slová sú prevažne úplne v pohode, prevažne slovanské.
Tvrdý znak má iný význam ako v ruštine, označuje tzv. neurčitú samohlásku (neviem ako ju správne prepisovať do latinky, tak ju prepisujem len apostrofom, ale asi najviac sa tá samohláska výslovnosťou podobá tomu prevrátenému malému e, ktoré sa používa v prepise anglickej výslovnosti). Túto samohlásku iné slovanské jazyky nemajú. Stačí, ak povedia r`ka namiesto ruka, a už môžete neporozumieť. A v množnom čísle r`céte už vôbec nemusíte spoznať ruky. Alebo m`že namiesto muži.
Druhý dôvod je zvláštny spôsob skloňovania, inak veľmi jednoduchý a sympatický, ale z iných slovanských jazykov ho nepoznáme. Oni vlastne ani vôbec neskloňujú, dajú len predložku a podstatné meno zostáva nevyskloňované. Ako aj na príklade z obrázka: B`lgaria za Evropa - Bulharsko do Európy. Nuž ale také jednoduché to predsa len nie je, všimnite si ako, kde a kedy sa pridávajú prípony ta, to, te a ako sa tvorí druhý pád (napr. stroj času). Zvláštne, však?
Kolega sa začudoval asi takým spôsobom, že nechápe, čo je zvláštne napr. na slove r`céte, veď to je jasné, to sú len tie ruky, nič iné to nie je. No dobre, ale tá prípona je za podstatným menom, a navyše sú spojené! A tie prípony sa pridávajú raz k podstatnému menu, inokedy k prídavnému, v stroji času sa dá prípona k času, a v srdci Slnečného pobrežia zase k srdcu, a nie k pobrežiu, ani k slnečnému, a v našich rukách k „našitým" rukám, kto sa v tom má, preboha, vyznať? (Len takto sa dokážem vyjadrovať, keď ja už poriadne ani neviem, čo to bol podmet, prísudok, predmet, atď.). Starý dub: všimnite si v akom tvare je prídavné meno starý... a ani v dube nie je „normálna" samohláska. A čo naše dievčatá, vtáčatá, kurčatá, tiež je to o tom, či celkom o inom?
Poďme na rébus najväčší:
Технология на намаляване данъцета
Technológia na namaľaváne dan`ceta
Ani náhodou to nie je o maľovaní, dokonca ani o tancovaní - nakoniec sme sa dohodli: tax reduction! Seminár o znižovaní daní. Nuž, človek musí byť asi iný jazykový talent, aby v slove dan`ceta rozpoznal dane.
Dosť rozšírený názor je, že bulharčina je veľmi podobná ruštine; to je teda riadny mýtus, predsa bulharčina je viac príbuzná srbštine ako ruštine, predsa východní Slovania sú východní Slovania a južní sú južní. Takému akémusi slovensko-rusko-srbskému esperantu Bulhari dosť dobre rozumejú; keď ste už pätnástykrát v Bulharsku, už začínate mať nos na to, ako asi nejaké slovo najlepšie povedať, aby vám rozumeli. Ale keď už máme panslavistické okienko, čo by som si jedným odstavcom nezaspomínal na povinnú ruštinu.
Povedal by som, že učebné osnovy boli absolútne o ničom, nespočetnekrát sme mávali témy ako Lenin alebo revolúcia, ale keby sme išli do Ruska, určite by sme si nevedeli ani chleba vypýtať, či spýtať sa ako sa dostaneme na Leninovu ulicu. A mali sme spolužiaka bifľoša, ktorý sa dokázal učiť výlučne otrockým bifľovaním od slova do slova: vždy sme napäto očakávali, že sa v druhej polovici štvrtej, maximálne piatej vety zasekne a skončí - stačilo, aby mu vypadlo jediné slovíčko a už nevedel pokračovať, skrátka skončil - na tom náhlom a definitívnom tichu sme sa išli urehotať k smrti.
Takisto v Chorvátsku alebo v Srbsku môžete naďabiť na niektoré dosť zvláštne slová - prečo sa lacno povie jeftine a prečo sa hodina povie sát? Je dosť možné, že ak to niekedy pochopíte, tak vtedy, keď sa budete zahrabávať do piesku na pláži pri Antalyi, alebo zjednávať mačacie zlato v istanbulskom Big Bazáre.
Dám ruku do ohňa za to, že Bulhari nepoznajú bulharskú konštantu, presne tak, ako v Čiernej Hore nepoznajú čiernohorský rezeň, v Bosne bosniaky, v Turecku tureckú kávu ani turecký med, v Rusku ruské (Henry) vajce, či vo Francúzku francúzsky krémeš. Keby náhodou niekto nevedel, čo je bulharská konštanta: je to číslo, ktorým treba vynásobiť iné číslo, aby sme dostali želateľný výsledok, aby to vyšlo.
A prečo Bulhari vrtia hlavou naopak ako zvyšok sveta: to som tu už raz riešil a dospel som k hypotéze, že vrtieť hlavou sa museli naučiť od Grékov - totiž po grécky né znamená áno... Nuž, neviem, prišiel mi vtedy mail od čitateľa, ktorý ponúka celkom inú verziu: Bulhari začali vrtieť hlavou naopak počas tureckej okupácie, aby tak zmiatli Turkov.
V každom prípade, Balkán je Balkán a njama problém môže byť celkom dobrý vzorec myslenia.
