Prečo sa hovorí „I got caught in a big traffic bottleneck“ (Uviazol som na (veľkej) zúženej vozovke), keď v skutočnosti čím je „bottleneck“ (hrdlo fľaše) väčšie, tým rýchlejšie ním môže niečo pretekať a vo veľkom hrdle ťažko niečo uviazne? Nemali by sme teda vravieť „I got caught in a small traffic bottleneck“?
Prečo ak mal niekto šťastie, povie „I lucked out“? Nezneje to podobne ako „I was out of luck“ (Nemal som šťastie)? Nemali by ľudia hovoriť „I lucked in“?
Prečo na nižších vchodoch býva výstražná tabuľka „Watch your head“ (Pozor na hlavu, doslovne: Sleduj si hlavu)? Snaha pozerať sa na svoju hlavu je asi taká márna, ako snaha zahryznúť si do svojich zubov.
Prečo sa o niekom, kto je vášnivo (až po uši) zaľúbený, hovorí, že je „head over heels in love“ (doslovne: zaľúbený hlavou nad pätami)? Na tom predsa nie je nič nezvyčajné – my všetci väčšinu vecí robíme hlavou nad pätami. Ak sa niekto kvôli zaľúbenosti správa nezvyčajne, prečo sa nevraví „He´s heels over head in love“ (doslovne: Je zaľúbený pätami nad hlavou)?
Prečo sa vraví „Put your best foot forward“ (Drž sa/Nech sa ti darí, doslovne: Daj svoju najlepšiu nohu dopredu), keď máme iba dve nohy a teda môžeme mať „good foot“ (dobrú nohu) a „better foot“ (lepšiu nohu), ale nie „the best foot“ (najlepšiu nohu)? Gramaticky správne by sme teda mali hovoriť „Put your better foot forward“. Niečo podobné platí pri športových dueloch medzi dvomi družstvami, kde sa často píše/hovorí: „May the best team win“ (Nech vyhrá (naj)lepší tím). Taktiež v zozname „best-sellers“ (bestsellerov – najlepšie predávaných kníh) je v skutočnosti iba jedna najlepšie predávaná kniha „best-seller“. Všetky ostatné knihy na zozname sú v podstate iba „better-sellers“.
Prečo ak sa niekto snaží nedať najavo svoje pocity v nepríjemnej situácii, snaží sa „keep a stiff upper lip“ (ani okom nemihnúť, doslovne: nehýbať hornou perou), keď v skutočnosti sa nám pri rozrušení trasie spodná pera? Nemali by sme teda vravieť „keep a stiff lower lip“?
Prečo ak niekto rozpráva posmešne/ironicky, povieme o ňom, že „He´s speaking tongue in cheeks“ (doslovne: Rozpráva s jazykom v lícach)? Ako by mu niekto mohol rozumieť?
Prečo ak môžeme „make amends“ (odškodniť niekoho), nemôžeme „make an amend“?
Prečo ak môžeme „comb through the annals of history“ (študovať historické anály), nemôžeme „comb through an anal of history“?
Prečo ak môžeme „read about financial shenanigans“ (dočítať sa o finančných machináciách), nemôžeme „read about a financial shenanigan“?
Prečo ak môžeme „be in doldrums“ (stagnovať), nemôžeme „be in a doldrum“?
Prečo ak môžeme „get the gitters“ (mať trému), nemôžeme „get the gitter“?
Prečo niečo „gives me the willies“ (vyvoláva zimomriavky), ale nikdy „gives me a willy“?
Prečo ak je niečo „smashed to smithereens“ (rozbité na márne kúsky), nemôžeme jeden úlomok nazvať „a smithereen“?
Prečo ak nazývame kopu starých nepotrebných vecí „odds and ends“ (haraburdy), nemôžeme pomenovať jednu nepotrebnú vec ani „odd“ ani „end“?
Prečo ak je „first-degree murder“ (vražda prvého stupňa) závažnejšia ako „third-degree murder“ (vražda tretieho stupňa), sú „first-degree burns“ (popáleniny prvého stupňa) menej závažné ako „third-degree burns“ (popáleniny tretieho stupňa)?
Prečo ak „fatty“ (tučný, mastný) znamemná „full of fat“ (plný tuku, masti), neznamená „skinny“ (vychudnutý, kosť a koža) „full of skin“ (plný kože)?
Prečo ak slnko „comes up“ (vychádza) a „goes down“ (zapadá), ceny „go up“ (stúpajú) a „come down“ (klesajú)?
Prečo ak „up“ (hore) a „down“ (dole) majú opačný význam, majú „burn up“ a „burn down“ (zhorieť), alebo „slow up“ a „slow down“ (spomaliť) rovnaký význam?
Prečo ak „in“ (vo vnútri) a „out“ (vonku) majú opačný význam, majú „fill in a form“ a „fill out a form“ (vyplniť formulár) rovnaký význam?
Prečo ak „the light goes off“ (svetlo zhasne), činnosť skončí, ale keď „the alarm goes off“ (spustí sa alarm), činnosť začne?
Prečo? Pretože jazyk je, tak ako človek samotný, asymetrický a nedokonalý. Pretože nebol zostavený počítačom na základe pevných konštánt a vzorcov. Pretože reflektuje rôzne činitele – historický vývoj, vplyv iných jazykov, kultúru národa...
