Vtedy som si uvedomil, že nepoznám anglický ekvivalent pre slovo týždenník vo význame žiak zodpovedný za zotieranie tabule a podobné povinnosti. Žeby „weekly“, teda rovnako ako týždenník – časopis? Alebo azda „weeker“, či snáď „weekist“, keďže prípony –er a –ist sa najčastejšie používajú na označenie povolania alebo funkcie ľudí
Po príchode domov som siahol po veľkom slovensko-anglickom slovníku (Barac a kol., SAP, 1997) a našiel som v ňom takýto krásne dlhý ekvivalent, či skôr definíciu pre týždenníka: „a pupil in charge of maintaining order in the classroom in this week“. (Mimochodom, to „in“ pred „this week“ mi tam akosi nesedí. Skôr by som povedal iba „this week“). Keď som toto slovné spojenie neskôr zo žartu použil na hodine, decká na mňa zazerali, akoby som spadol z jahody. Vysvetlil som im, že na školách v Británii zrejme funkcia týždenníka neexistuje, a preto angličtina nemá pre jej označenie žiaden jednoslovný ekvivalent.
Niečo podobné platí aj o našom národnom jedle - bryndzových haluškách. Podľa spomínaného prekladového slovníka by to boli „sheep cheese haluskas“. V anglických výkladových slovníkoch (napr. „Oxford Advanced Learner´s Dictionary“) by ste však výrazy ako „sheep cheese“ či „haluskas“ hľadali márne. Autori prekladového slovníka preto pre istotu uvádzajú i definície slov bryndza a halušky. Ich spojením vznikne takéto zaujímavé slovné označenie pre bryndzové halušky: „small dumplings made of potato dought and boiled in hot water with a soft white cheese made from sheep´s milk“. (Do slova „dought“ sa im „vlúdila“ chybička. Cesto je „dough“. Inak „dough“ je aj slangové slovo pre peniaze – prachy). Slovenský národný hudobný nástroj fujara je podľa Baracovho slovníka jednoducho „fujara“ (s prispôsobeným prízvukom na druhej slabike) a valaška, neodmysliteľná pomôcka národného hrdinu Jura Jánošíka, je „shepherd´s pick“, resp. „shepherd´s hatchet“ (doslovne: pastiersky krompáč, pastierska sekerka).
Problémy s prekladom výrazov ako týždenník, bryndzové halušky, fujara či valaška vyplývajú z rozdielnych reálií Slovenska a anglicky hovoriacich krajín. Väčšina autorov prekladových slovníkov to radšej neznásilňuje a tieto slová vôbec neuvádza. Avšak aj pri jednotných reáliách môžu vznikať ťažkosti pri preklade. Rôzne jazyky totiž často krát odlišne pristupujú k pomenovaniu rovnakej reality. Zoberme si napríklad ľudské končatiny. Prst môže byť v angličtine „finger“ (na ruke), ale aj „toe“ (na nohe). Noha môže byť „leg“ (celá), aj „foot“ (od členku). Ruka je „arm“ (celá), aj „hand“ (od zápästia). Slovník k učebnici angličtiny „Project 1“ uvádza pre „arm“ slovenský ekvivalent „paža“. Ak by sme podľa neho prekladali vetu „I broke my arm,“ vyšlo by nám: „Zlomil som si pažu,“ čo by zrejme neznelo prirodzene. Ak však chceme povedať „Prihlás sa“ (zodvihni ruku), nepovieme „Raise your arm,“ ale „Raise your hand,“ hoci v skutočnosti zdvíhame celú ruku, teda nielen „hand“, ale aj „arm“. V súvislosti s prstami na rukách mi prišiel na myseľ idióm „Budem ti držať palce“. S doslovným prekladom „I´ll hold your thumbs“ by ste u native speakera príliš nepochodili. Radšej povedzte „I´ll keep my fingers crossed for you“ (doslovne: „Budem mať pre teba prekrížené prsty“). Zrejme viete, že jazyk ako časť tela je „tongue“ a jazyk ako dorozumievací prostriedok je „language“. Je však zaujímavé, že rodný/materinský jazyk sa povie „mother tongue“, a nie „mother language“.
Cudzie jazyky teda majú často pre označenie totožnej reality viac a niekedy zasa menej výrazov ako slovenčina. Tak napríklad Eskimáci majú až 12 rôznych slov pre pomenovanie snehu. Vezmime si na pretras len také obyčajné slovko „nula“ – v angličtine to môže byť „zero, nought, oh, nil, love, cipher“. Ekvivalent „zero“ sa používa najmä vo vede a ekonomike, v hovorovej reči napr. pri určovaní teploty (It is five degrees below zero). Výraz „nought“ sa používa v matematike na označenie číslice 0 (0.1 = nought point one), alebo napr. na označenie veku (clothes for babies from nought to two). Pri diktovaní čísiel účtov, telefónnych čísiel, a pod. sa používa „o/oh“ (My phone number´s oh nine oh seven, two six oh, double five oh). V športe na označenie skóre (napr. vo futbale) sa používa „nil“ (Spain beat France one nil), ale v tenise sa používa „love“ (Safin won the first set six love). O bezvýznamnom človeku vo význame „Je to obyčajná nula“ povieme: „He´s a mere cipher,“ alebo „He´s a nobody.“ Rôzne výrazy pre nulu sa používajú najmä v bristkej angličtine. V americkej angličtine sa väčšinou univerzálne používa slovo „zero“. Ak teda nie sme si celkom istí, ktorý ekvivalent pre nulu je vhodné použiť v danom kontexte, máme naporúdzi viac-menej neutrálny výraz „zero“.
Na záver 6. časti vám želám, aby pre vás angličtina nebola španielskou dedinou - ako pre jedného študenta, ktorý povedal: „It´s a Spanish village to me.“ Hádam si už odvtedy pamätá, že mal radšej povedať „It´s all Greek to me.“
