Slečna mala samozrejme na mysli „mass“ (omšu). Slováci často riadne nevyslovujú široké [ä] a namiesto neho vyslovia [e]. Takto potom urobia z panvice pero (pan – pen), z fotoblesku mäso (flash – flesh), zo stolnotenisovej rakety stávku (bat – bet), no a zo svätej omše neporiadok (mass – mess).
Ani by ste neverili, koľko študentov má doma lodenicu. Veľa z nich totiž tvrdí: „I´ve got a dock,“ čiže časť prístavu, kde sa nakladá a vykladá tovar na lode. Chcú však povedať, že majú psa (a dog), lenže nesprávne spodobujú znelé [g] na neznelé [k]. V slovenčine by to bolo OK (napr. [plot] môže byť nielen plot, ale aj plod), v angličtine však koncovú znelú spoluhlásku nespodobujeme. Podobným spôsobom často urobíme zo struku hrniec (pod – pot), zo slávnostných šiat lano (robe – rope), alebo z krátkeho spánku dávku (doze – dose).
Keď som spomínal psa, napadlo mi, že anglický pes nerobí „hav-hav“, ale „woof-woof“, kohút nerobí „kikirikí“, ale „cock-a-doodle-do“, mačka neorobí „mňau-mňau“ (v Trnave „mnau-mnau“), ale „miaow-miaow“, prasa nerobí „kvik-kvik“, ale „oink-oink“ a takto by sme mohli pokračovať. Sú to tzv. zvukomalebné slová napodobňujúce zvuky a hoci tie sú v každej časti sveta rovnaké, v tom-ktorom jazyku sa v slovnom podaní čiastočne odlišujú. Preto aj naše zvony robia „bim-bam“ a anglické „ding-dong“, naša voda robí „čľup“ a anglická „splash“, naše poháre robia „štrng“ a anglické „clink“, atď, atď.
Najviac problémov nám robí používanie členov a predložiek. Tu sú niektoré typické chyby (v zátvorke správny preklad): „I was on the disco“ (Bol som na diskotéke – I was at the disco), „We went on the swimming pool“ (Išli sme na kúpalisko – We went to the swimming pool), „Let´s go on a pizza“ (Poďme na pizzu – Let´s go for a pizza). Nie vždy teda platí, že našu predložku „na“ preložíme ako „on“ a podobne je to i pri ďalších predložkách.
Nedávno som dostal mail od čitateľa mojich článkov – videl vetu „...he must help a desperate people“ na obálke knihy od anglicky hovoriaceho autora a nezdalo sa mu použitie neurčitého člena pred „desperate people“ (zúfalí ľudia). Nuž, slovo „people“ môže mať význam aj ako národ a vtedy je to počítateľné podstatné meno v jednotnom čísle a môže sa viazať s neurčitým členom, napr. „The Japanese are a hard-working people,“ (Japonci sú usilovný národ) a môžeme utvoriť množné číslo, napr. „the peoples of Europe“ (európske národy).
Hoci predložky a členy patria medzi neplnovýznamové slová, môžeme pomocou nich meniť význam vety. Zrejme poznáte rozdiel medzi „at school“ a „in the school“. Keď povieme: „He is at school,“ máme na mysli, že je na vyučovaní (ako študent), pričom nemusí byť v danom okamihu priamo v budove školy, ale keď povieme „He is in the school,“ máme na mysli, že je v budove školy, avšak nie ako aktívny účastník vyučovania. Podobne povieme: „She´s at the cinema.“ (= sleduje film) a „She´s in the cinema.“ (= nachádza sa v budove kina, napr. sa tam ukryla pred búrkou). Ak poviem: „I couldn´t sleep at night,“ znamená to, že som nemohol spávať v noci (= každú/ hociktorú noc). Ak poviem: „ I couldn´t sleep in the night,“ znamená to, že som nemohol spať v noci (= jednu konkrétnu noc).
Viete, aký je rozdiel medzi vetami „I lay in bed.“ a „I lay on the bed.“? Rozdiel je v tom, či som bol niečím prikrytý, napr. perinou. V prvom prípade som ležal v posteli – pod prikrývkou, v druhom prípade som ležal na posteli – neprikrytý.
Použitím, resp. absenciou určitého člena môžeme rozlíšiť funkciu osoby v danej inštitúcii: „He´s in hospital.“ (= ako pacient) a „He´s in the hospital.“ (= na návšteve pacienta). Rovnako platí: „He´s in prison.“ (= ako väzeň) a „He´s in the prison.“ (= na návšteve väzňa). Mimochodom, politický väzeň (väznený pre politické/náboženské dôvody) sa nepovie „political prisoner“, ako by sa nám to natískalo na jazyk, ale „prisoner of conscience“ (doslovne „väzeň svedomia“).
Pri niektorých podstatných menách nám použitie člena napovedá význam slova, napr. „some chocolate“ = čokoláda, „a chocolate“ = bonbón, „some coffee“ = káva (zrnká, nápoj), „a coffee“ = šálka kávy, „some ice cream“ = zmrzlina (v pohári), „an ice cream“ = zmrzlina (v kornútku), „some glass“ = sklo, „a glass“ = pohár, „some paper“ = papier, „a paper“ = noviny, „some cake“ = torta (kúsok), „a cake“ = torta (v celku). Ak povieme čašníkovi: „Two teas, please,“ nerobíme gramatickú chybu, lebo máme na mysli „two cups/mugs of tea“.
Je zaujímavé, že „vegetable“ (zelenina) je počítateľné podstatné meno a „fruit“ (ovocie) nepočítateľné. Preto povieme: „You should eat a lot of fresh fruit and vegetables.“ Môžeme ale povedať napr. „tropical fruits, such as bananas and pineapples“ vo význame rôzne druhy tropického ovocia. Podobne rozlišujeme „fish“ (ryba/ryby ako živočíchy, resp. rybacie mäso) a „fishes“ (= rôzne druhy rýb, resp. rybacieho mäsa), čiže „a lot of fish“ = veľa rýb, ale „a lot of fishes“ = veľa druhov rýb.
Na záver jedna kuriozitka. Ak chceme povedať „ísť peši“, okrem známeho slovesa „walk“, môžeme použiť spojenie „go on foot“, teda doslovne „ísť na nohe“, čo v realite platí hádam len pre osobu s amputovanou nohou.
