Reforma zdravotníctva je nevyhnutná, zároveň by však mala byť dodržaná zásada rovnakého prístupu verejných lekárov ku všetkým pacientom bez ohľadu na ich finančné zabezpečenie. Podmieňovať promptnosť vybavenia pacienta zaplatením istej sumy je neetické a diskriminujúce. Ak spoluúčasť pacienta, tak rovnaká pre všetkých s úľavami pre oslobodené skupiny (dojčatá, matky, pacientov v bezvedomí), avšak nie nadštandard pre solventných vo verejnom systéme. Ten si predsa môžu zaplatiť v súkromných zdravotníckych zariadeniach. Minister Zajac oponuje argumentom, že tak či tak sa poplatky za uprednostnenie dávno nekontrolovateľne vyberajú. Ak sa teda deje niečo v rozpore so zákonom, nepredchádzajme tomu, netrestajme to, jednoducho to zlegalizujme a máme po probléme a ešte aj na tom zarobíme! Ako však zaručí, že i tak nebudú lekári brať úplatky za uprednostňovanie medzi uprednostnenými, ak bude záujem prekračovať povolenú normu jednej štvrtiny z celkového počtu ordinačných hodín? Ako zaručí, že lekári nebudú prekračovať túto normu a aj menej solventní ľudia budú musieť zaplatiť, aby sa vôbec dostali do ordinácie v oblastiach, kde je len jeden špecialista na veľkú skupinu ľudí.
Zdravie je hodnota, ktorú nemožno finančne vyčísliť a choroba či zranenie je stav, ktorý treba riešiť neodkladne. Príplatok za skorší lekársky výkon nie je to isté ako príplatok za rýchlejšie vybavenie cestovného pasu či vyčistenie odevu. Nemýľme si zdravie s tovarom. Nerobme zo zdravotníctva neľútostný biznis a nehľadajme ziskovú organizáciu tam, kde je to najmenej namieste.
