Čarnogurský, Gabura a homosexualita

Nechápem, ako môže inteligentný a rozhľadený kresťan, za akého Jána Čarnogurského považujem, takto primitívne argumentovať. Predsa tí istí homosexuálne orientovaní spoluobčania tiež pracujú a teraz prispievajú Gaburovi a jeho deťom napr. na rodinné prídavky či na vzdelávanie. Isteže, plodenie a výchova detí je pre spoločnosť nevyhnutná – inak by sme postupne vymreli. To však nedáva nikomu morálne právo urážať ľudí, ktorí z rôznych príčin deti nemajú (a mnohí by možno veľmi chceli mať). Ako môžu Gabura s Čarnogurským vedieť, či sa práve mnohí z tých homosexuálov a lesbičiek, ktorých verejne znevažujú, netrápia preto, že si nemôžu založiť bežnú rodinu a vychovávať deti? Čarnogurský na otázku redaktorky, či on osobne považuje homosexualitu za smrteľný hriech, odpovedal, že nevie, lebo nie je teológ. Ani ja nie som teológ, avšak už len púhym sedliackym rozumom mi vychádza, že ak hriech je vedomé a dobrovoľné porušenie Božieho alebo cirkevného prikázania (s výnimkou dedičného hriechu, ktorý sa zmýva krstom), potom homosexualita, ani hociktorá iná vrodená menšinová sexuálna orientácia sama osebe hriechom nie je. Hriechom sú prejavy homosexuality, rovnako ako hociktoré iné prejavy mimomanželského a neprirodzeného sexu (z hľadiska učenia katolíckej cirkvi). Niekto, povedzme, má vrodenú pedofilnú orientáciu, ale dokáže sa natoľko ovládať, že za celý svoj život sa dieťaťa ani len nedotkne, či dokonca ani len nevyhľadá detskú pornografiu na internete, a môže byť trebárs vynikajúcim katolíckym kňazom. Je vari takýto človek viac hriešny ako pán Gabura len preto, že má vrodené niečo menšinové? Čo je dôležitejšie – sexuálna orientácia alebo konkrétne skutky?Pán Čarnogurský, dnes ste ma sklamali. Dúfam, že ešte zložíte reparát.(Autor je heterosexuál a katolík)