Ak zoberieme do úvahy známe údaje o pôsobení Ježiša na Zemi, vychádzajú nám tri hypotézy: Ježiš bol klamár, Ježiš bol pomätenec, Ježiš bol Boh.
Hypotéza 1: Ježiš bol klamár Ak Ježiš tvrdil, že je Boh, a pritom vedel, že to nie je pravda, zámerne klamal. Zároveň bol pokrytcom, lebo ostatným kázal o čestnosti a sám nevýslovne luhal. Bol to sám diabol, pretože iným vravel, že vierou v neho získajú večný život, a sám ho nemal. Pohľad na Ježiša ako na klamára je v rozpore s tým, čo vieme o výsledkoch jeho učenia a života. Založil cirkev, ktorá pretrváva už 2 tisícročia a On je jej stredobodom. Ak by bol klamárom, musel by byť i masochistom, ak bol pre svoje klamstvo ochotný v krutých mukách zomrieť na kríži.
Hypotéza 2: Ježiš bol pomätenec Ježiš mohol byť pomätencom, šialencom - schizofrenikom, ktorý predstieraním Boha unikal z reality. Úprimne, avšak omylom sa považoval za Boha. Tvrdenie, že večný život ľudí závisí od viery v neho, bolo výplodom jeho chorej fantázie. Je však nemysliteľné si predstaviť, že duševne chorý človek by vyslovil najhlbšie výroky, aké kedy boli zaznamenané. Nevídaná veľkosť a hĺbka jeho učenia nás presviedčajú o jeho absolútnom mentálnom zdraví. Nielenže sám nemohol byť pomätený, ale oslobodil mnoho duševne chorých ľudí z psychického trápenia počas svojho pozemského života i po ňom.
Hypotéza 3: Ježiš bol Boh Prvé dve hypotézy nás priviedli do slepej uličky. Ježiš Kristus bol Boží Syn - a stále je, keďže Boh je večný. Už len samotné jeho zmŕtvychvstanie to dokazuje. Jedenásť apoštolov a veľa ďalších veriacich zomrelo mučeníckou smrťou na základe hlavných stĺpov svojej viery: Ježiš je Boží Syn, bol vzkriesený a je zárukou večného života. Niekto môže, pravdaže, spochybňovať hodnovernosť biblických dokumentov o pôsobení Ježiša Krista na Zemi a jeho zmŕtvychvstaní. To je však už téma pre ďalšiu polemiku.