Nie všetci používatelia anglického jazyka si uvedomujú, že hoci má určitý člen, na rozdiel od neurčitého člena a/an, len jeden ortografický tvar the, má dva fonetické tvary - [ðә] sa používa pred vyslovovanou spoluhláskou (the horse, the uniform), zatiaľ čo [ði:/ði] sa používa pred vyslovovanou samohláskou (the umbrella, the hour, [ði] je oslabený tvar používaný pri rýchlejšom ústnom prejave). Fonetický tvar [ði:] sa v špecifckých prípadoch používa aj pred slovom začínajúcim sa na spoluhlásku - ak je ústny prejav sprevádzaný váhaním (He's the - let me think - deputy assistant.), alebo ak zdôrazňujeme nasledujúce slovo. (I've bought the present for Damian!) V ukážkach uvádzam špecifické prípady, v ktorých použitie či absencia určitého člena môže zmeniť význam vety (niekedy v kombinácii s rôznymi predložkami).
x I first met my girlfriend at the school.
ü I first met my girlfriend at school.
= So svojou priateľkou som sa spoznal v škole. (= keď sme študovali)
Určitý člen zvyčajne nepoužívame pred podstatným menom vyjadrujúcim miesto, keď sa o ňom zmieňujeme ako o inštitúcii (school = škola, university/college = vysoká škola, hospital = nemocnica, prison = väznica, church = kostol). (Toto pravidlo platí predovšetkým v britskej angličtine.) Určitý člen používame, ak sa zmieňujeme o konkrétnej budove, v ktorej sídli daná inštitúcia. Napr. Let's meet outside the school. = Stretnime sa pred školou. (= pred budovou školy); My grandfather is in hospital. = Môj starý otec je v nemocnici. (= ako pacient); I left my jacket in the hospital. = Zabudol som si sako v nemocnici. (= v nemocničnej budove)
x I had to get up at night.
ü I had to get up in the night.
= V noci som musel vstať.
Ak máme na mysli jednu konkrétnu noc, použijeme predložku in a určitý člen. Spojenie at night (bez určitého člena) používame, ak sa zmieňujeme o noci vo všeobecnosti. (I often have to get up at night. = V noci musím často vstať.) Toto pravidlo však neplatí pre časti dňa morning (ráno, predpoludnie), afternoon (popoludnie) či evening (večer). (I had to get up early in the morning. = Ráno som musel skoro vstať.; I often have to get up early in the morning. = Často musím ráno skoro vstávať.) V súvislosti s časťami dňa je potrebné spomenúť ešte nasledovné použitie - ak bližšie modifikujeme časť dňa prídavným menom, používame predložku on a neurčitý člen. (It happened on a rainy evening. = Stalo sa to počas daždivého večera.)
x We met the last week.
ü We met last week.
= Stretli sme sa minulý týždeň.
Ak sa zmieňujeme o predošlom časovom období, v tomto prípade o minulom týždni (o období od pondelka do nedele), určitý člen nepoužijeme. Určitý člen (a predložku in) použijeme, ak máme na mysli posledných sedem dní. (We have met three times in the last week. = Stretli sme sa trikrát za posledný týždeň.) Podobné pravidlo môžeme aplikovať pri ďalších časových obdobiach - month (mesiac), year (rok) atď. a tiež v spojení s prídavným menom next (nasledujúci, budúci, ďalší). Napr. The next year will be difficult. = Nasledujúci rok bude náročný. (= nasledujúcich 12 mesiacov); Next year will be difficult. = Budúci rok bude náročný. (= obdobie od januára do decembra)
x I prefer to sit in front of a car.
ü I prefer to sit in the front of a car.
= Radšej sedím v aute vpredu.
Predložku in front of (bez určitého člena) používame, keď vyjadrujeme, že niečo alebo niekto sa nachádza pred niečím (fyzicky, na nejakom mieste). (I stood in front of her car so that she couldn't drive off. = Postavil som sa pred jej auto, aby nemohla odísť.) Väzbu in the front of používame na vyjadrenie, že niečo sa nachádza v prednej časti uzatvoreného priestoru.
x I go to school by the bus.
ü I go to school by bus.
= Do školy chodím autobusom.
Keď hovoríme alebo píšeme o cestovaní dopravným prostriedkom, vo väzbe s predložkou by nepoužívame určitý člen. (I don't often travel by train. = Necestujem často vlakom.) Členy však používame v spojení s predložkami in a on. (I've left my glasses in the car. = Nechal som si okuliare v aute.; I first met her on the bus. = Prvýkrát som ju stretol v autobuse.) Študenti majú občas problém s vyjadrením slovného spojenia ísť pešo. Máme na výber medzi slovesom walk a slovným spojením go on foot. (I walk to school. / I go to school on foot. = Do školy chodím pešo.)
