Niektorí ľudia sa kriticky vyjadrujú ku školstvu na základe neoverených informácií či jednej negatívnej skúsenosti, a takto rozširujú polopravdy a lži. Proti stokrát opakovaným bludom je najlepším receptom dvestokrát opakovaná pravda.
1. Učiteľstvo študujú študenti, ktorí sa nedostali na inú vysokú školu. Neviem, či to vôbec niekedy platilo, dnes však rozhodne nie. Naopak, dopyt viacnásobne prevyšuje ponuku pri väčšine aprobácií. Keď som sa pred 6 rokmi hlásil na Pedagogickú fakultu UK na odbor anglický jazyk a literatúra, na denné štúdium sa hlásilo vyše 200 uchádzačov (prijali 25), na externé štúdium asi 150 uchádzačov (prijali 40).
2. Učitelia sú „polointeligenti“ neschopní uplatniť sa v inej sfére. Väčšina učiteľov si vybralo svoje povolanie, pretože ich vnútorne uspokojuje, kvôli čomu sú ochotní obetovať i vyšší plat v inom zamestnaní. Práca za nižšiu mzdu automaticky neznamená nižšie IQ a schopnosti. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva kvôli potrebe finančne zabezpečiť svoju rodinu a nemajú problém uplatniť sa v inom zamestnaní.
3. Stále vyplakávajú nad nízkym platom. Učiteľ a jeho rodina majú právo dôstojne žiť na úrovni strednej vrstvy. Ak nemá dostatočne uspokojené základné potreby, nemôže sa naplno venovať svojmu povolaniu, na čo doplácajú v prvom rade žiaci. Pri nízkych platoch absentuje konkurencia medzi učiteľmi a následne tlak na kvalitu. Plat učiteľov závisí od politického rozhodnutia poslancov. Upozorňovanie na nízke platy nie je vyplakávanie, ale legitímny lobing.
4. Ich práca je nenáročná. Intenzívna duševná činnosť je unavujúcejšia a vyžaduje si vyššie vzdelanie ako ktorákoľvek fyzická činnosť. Navyše, práca s deťmi a mládežou je stresujúcejšia ako napr. práca v kancelárii. Učiteľstvo patrí medzi najrizikovejšie povolania v súvislosti s fenoménom tzv. vyhorenia (strata motivácie pre zanietenú prácu z dôvodu jej vysokej psychickej náročnosti). Pochybovačom odporúčam týždenný pobyt na základnej škole v pozícii učiteľa.
5. Odučia si 4-5 hodín a majú voľno. Po vyučovaní nasleduje príprava na vyučovanie na ďalší deň, oprava písomných prác, vedenie školskej dokumentácie, záujmové krúžky, mimoškolské akcie, príprava žiakov na súťaže, školenia, porady, pohovory so žiakmi, s rodičmi... Tak ako moderátor televíznych novín nepracuje len 30 minút denne, ani učiteľ nepracuje len 4-5 hodín denne.
6. Stále majú prázdniny. Zo zákona máme nárok na 40 dní dovolenky. (Ďalších 5 dní môže vyjednať odborová organizácia, ak na škole pôsobí.) Počas roka je približne 60 prázdninových dní. Časť zo zvyšných 15-20 dní pracujeme (napr. na začiatku a konci letných prázdnin), ďalšie dni si čerpáme náhradné voľno za odpracované nadčasy (ktoré takto nedostaneme zaplatené).
7. Žiakov vedú iba k memorovaniu, nie k samostatnému mysleniu. Učebné osnovy (čo sa má prebrať) a štandardy (čo má žiak ovládať) určuje ministerstvo školstva, nie učitelia. Žiaden z ministrov nebol doteraz schopný realizovať obsahovú reformu školstva, hoci tlak učiteľov a verejnosti je značný. I napriek preplneným osnovám mnohí učitelia využívajú vrámci svojich možností moderné prvky vyučovania a vedú žiakov k samostatnosti (napr. tvorba projektov, medzinárodná spolupráca).
8. Bránia sa zmenám. Zmeny musí iniciovať ministerstvo školstva, ktoré však začalo reformu školstva od strechy (nové maturity, zmena systému financovania), nie od základov (redukcia učiva, zloženie predmetov, modernizácia škôl, skvalitnenie personálneho obsadenia). Pre zmeny v prospech modernizácie školstva sme otvorení. V posledných rokoch sa napr. učitelia postupne školia, ako využívať výpočtovú techniku a internet vo svojej profesii.
9. Žiakov neučia pre život, ale pre známky. Narážame na otázku postoja každého žiaka a jeho rodičov – nakoľko prikladajú známkam dôležitosť. Mnohí rodičia vyžadujú od svojho dieťaťa vynikajúci prospech, hoci na to nemá. Systém hodnotenia žiakov je daný ministerstvom školstva a učitelia ho musia rešpektovať. Iste, niektoré predmety využijú študenti v praxi minimálne a učia sa ich najmä/len kvôli známke. Opäť sa však dostávame k problému meškajúcej reformy školstva.
10. Majú lacné obedy v školskej jedálni. Pripúšťam, že 26-30 korún za obed v dnešnej dobe nie je veľa. Neplatíme však menej ako študenti. Môžu si školské jedálne dovoliť vyššie ceny? To by potom nemali pre koho variť. Argumentovať lacnými obedmi proti zvýšeniu platu je komické. Len vďaka lacným obedom si ešte nikto nenasporil na auto, byt, či rodinnú dovolenku.
Rozhodne nemám v záujme glorifikovať prácu učiteľov. Zároveň si však myslím, že bludy treba uvádzať na správnu mieru. Najmä kvôli našim deťom a vnúčatám by sme sa mali usilovať o dôstojnejšie postavenie školstva v spoločnosti. K tomu je nevyhnutné, aby verejná mienka nebola ovplyvňovaná zavádzajúcimi informáciami.
