Hoci nie som ani budhista ani hinduista a pod pojmom „ďalší život“ si predstavujem niečo iné ako oni, karmu v takomto zmysle by som mal rád čo najvyššiu. Konať dobro, nezištne a s láskou, nie je jednoduché. Človek je vo svojej podstate egoista, ale zároveň spoločenská bytosť túžiaca slúžiť iným. Ide o to, ako s naším naturalom naložíme a k čomu sa viac prikloníme – či sa necháme strhnúť materializmom, honbou za peniazmi a telesným komfortom, alebo si vyberieme náročnejšiu cestu obety a duchovného rastu. Byť bohatým nie je hriech, ak sa s peniazmi vieme rozdeliť, ale byť posadnutý majetkom je cesta do pekla. Načo by mi bol obrovský dom, najmodernejšie auto, či večera v luxusnej reštaurácii, ak by som mal karmu človeka 0,37? To budem radšej bývať pod mostom s karmou napr. 15,87.
Všetci máme právo mať sa dobre, nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek. Zároveň by sme sa nemali usilovať o vlastné dobro na úkor dobra iných. Niektorí blogeri a čitatelia sa dožadujú zápornej karmy. Viem si predstaviť, koľkí by len zo zlomyseľnosti či zo závisti znižovali karmu aj výborným blogerom. Ale možno by sme zlo mali brať vlastne ako dar. Bez zla by sme si neuvedomovali význam dobra. Svet je plný protikladov – biela/čierna, muž/žena, deň/noc... Tak asi preto aj dobro/zlo.
Ak moje úvahy pritiahnem za vlasy, aj snaha konať dobro a hľadať pravdu je istým spôsobom egoizmus – zvyšujeme si karmu tým, že pomáhame iným. Ak to takto berieme, tak Matka Tereza alebo Ján Pavol II. boli ultraegoisti a ich karma dosahovala astronomickú výšku. Karma Ježiša Krista sa rovná nekonečnu. Paradoxne, keď budeme takýmito egoistami všetci, egoizmus úplne vymrie a karma prestane byť karmou.
V rebríčku blogerov môže byť na prvom mieste len jeden z nás. V rebríčku „Karma Človeka“ je počet prvých miest neobmedzený.
