Práca učiteľa je náročná i vďačná zároveň. Ak má človek na ňu vlohy a baví ho, má o naplnený život postarané. Aj keď v posledných desaťročiach status učiteľa v spoločnosti klesol. Čím to je? Nízkym platom, slabo sa rozvíjajúcou vzdelanostnou ekonomikou, nedostatočnou úctou spoločnosti k vzdelaniu, celkovým úpadkom morálnych hodnôt, nadvládou materializmu nad duchovnom? Namiesto toho, aby sa pokles populácie využil na znižovanie počtu žiakov v triedach a tak na zvyšovanie kvality vyučovania, školy sa zlučujú či zanikajú. Staršie učiteľky vravia, že disciplína žiakov sa z roka na rok zhoršuje. (Raz mi otec žiačky, policajný dôstojník, na chodbe základnej školy počas prestávky povedal: „Ja by som nemohol byť učiteľom. Musel by som im (žiakom) krky povykrúcať.“) Podobný trend s predstihom zaznamenávajú i vo vyspelých krajinách západnej Európy a v USA, hoci ich školy majú oveľa lepšie ekonomické zázemie. Takže len o peniazoch to nie je. Spomínam si na jeden kreslený vtip z učebnice anglickej gramatiky, v ktorom sa nový učiteľ predstavuje triede: „Dobré ráno, volám sa John Smith a budem vás učiť dejepis... a som ozbrojený.“
Škola je akoby zmenšeným modelom spoločnosti. Napriek všetkému zlu, ktoré sa rozmáha po svete, je však stále na školách veľa slušných, dobre vychovaných, inteligentných žiakov a študentov. Nároky kladené na učiteľa sú vysoké. Kdesi som čítal, že do školstva by mali vstupovať osobnostne najvyzretejší jedinci. Mali by byť kvalitnými odborníkmi vo svojej aprobácii a zároveň dobrými pedagógmi a didaktikmi. Nemali by u nich absentovať vlastnosti ako trpezlivosť, sebaovládanie, zodpovednosť, spoľahlivosť, empatia... (Niečo pravdy na tom bude, veď ak chce niekto pozitívne formovať deti a mládež, nemal by mať problémy sám so sebou.) Istotne sa i v učiteľských zboroch nájdu biele vrany, tak ako všade. Na základe osobných skúseností mám však pocit, že väčšina učiteľov pristupuje k svojmu povolaniu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a zaslúži si úctu žiakov, rodičov, verejnosti. Tí si často neuvedomujú, že aj učiteľ môže mať osobné problémy, zdravotné ťažkosti, byť preťažený a unavený, mať doma choré dieťa... a preto nemusí mať svoj deň (i keď by mal byť schopný odosobniť sa, ale nie vždy sa to úplne podarí) a v danom okamihu nepodáva optimálny výkon.
Vážené učiteľky a učitelia, pri príležitosti Dňa učiteľov Vám želám veľa pozitívnej energie a trpezlivosti do ďalšej práce. Aby si v utorok aspoň jeden žiačik spomenul na náš sviatok. (Medzi nami, je tie kvety až tak nemusím, stačilo by len prosté „všetko najlepšie“.) Aby sa nám spoločne darilo robiť svet lepším. Ďakujem všetkým zanieteným pedagógom, ktorí ma učili a pomohli mi byť tam, kde dnes som. Vopred ďakujem všetkým, ktorí budú obetavo a s láskou (možno raz) učiť moje deti.
