1. Verím v Boha + Boh existuje. 2. Verím v Boha + Boh neexistuje. 3. Neverím v Boha + Boh existuje. 4. Neverím v Boha + Boh neexistuje.
Ak Boh existuje, ako ho môžem spoznať? Realitu môžem prijímať zmyslami, rozumom alebo vierou. Zmyslami Boha spoznať nemôžem - nevidím ho, nepočujem... Rozumom si môžem realitu odvodiť. Človek, Zem, vesmír – všetko je tak komplikované, ale zároveň úžasne zladené na základe istých zákonitostí. Mohlo to všetko vzniknúť náhodne? Oveľa jednoduchšie je pre mňa usudzovať, že to všetko má Stvoriteľa. Aj mnohí uznávaní vedci sa hlásia k viere v Boha. Vedecky však existenciu Boha nikto nedokázal, ale ani nevyvrátil, je to nemožné. Vierou akceptujem realitu od autority – od zdroja, ktorému dôverujem. Nepochybujem, že existuje ostrov Madagaskar, hoci som tam nikdy nebol. Dôverujem však svojmu učiteľovi, mapám, dokumentárnym filmom...
Moja viera v Boha sa opiera o štyri pre mňa dôveryhodné zdroje: Ježiš Kristus, Biblia, kresťania, osobná skúsenosť. Ježiš Kristus počas pozemského života svojimi skutkami, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním potvrdzoval, že Boh existuje. Vyhlasoval, že je súčasťou trojjediného Boha. „Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ (Mt 26, 64). Text Nového zákona, ktorý opisuje pôsobenie Ježiša, je doložený lepšie než ktorékoľvek iné literárne dielo z daného obdobia. Literárni vedci ani historici nepochybujú o jeho dôveryhodnosti.
Bibliu som prečítal od A po Z aj s poznámkami a vysvetlivkami, niektoré časti viackrát. Oveľa jednoduchšie sa mi verí, že jej autorom je Boh, ako tomu, že človek by dokázal napísať také unikátne dielo. Zapisovačmi boli ľudia inšpirovaní Duchom svätým. Prepisovania a preklady Biblie boli uskutočňované spôsobom, ktorý redukoval možnosť omylov na minimum. Keďže verím, že autorom Biblie je Boh, zároveň verím všetkému, čo je v nej napísané s vedomím, že veľa vecí v nej nemožno chápať doslovne (napr. stvorenie sveta za šesť dní).
Kresťanstvo prežilo už dve tisícročia. „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt, 16, 18) Veľa kresťanov svojim životom dokázalo hlbokú vieru v Boha, niektorí dostali moc konať zázraky, mnohí neváhali za Jeho učenie zomrieť mučeníckou smrťou. Veria 2 miliardy ľudí v blud? Je pravda, že sú kresťania a „kresťania“. Aj medzi nimi sú čierne ovce a vzájomné nezhody. Ľudská slabosť je často silnejšia ako Pravda.
Ježiš Kristus, Biblia, fenomén kresťanstva – tieto piliere ma oveľa viac inšpirujú ako odrádzajú veriť v Boha. I napriek nim však zostáva istý priestor na pochybnosti. Priestor, ktorý sa nedá preklenúť logickými úvahami. Priestor pre niečo nadprirodzené, ktorý mne vypĺňa vrodená intuícia a osobná skúsenosť s Bohom. V detstve som nebol vedený k viere v Boha. Až ako dospelého ma rôzne okolnosti k nej priviedli. Odvtedy som niekoľkokrát vycítil prítomnosť Boha pri modlitbe, pri ohrození života, pri životných úspechoch, pri stretnutí niektorých ľudí a raz som mal neuveriteľne zvláštny sen. Osobná skúsenosť je pre mňa najdôležitejším zdrojom viery. Ťažko sa vysvetľuje slovami, treba ju prežiť.
Raz som debatoval s kňazom, prečo Boh dopustí utrpenie (vojny, znásilnenia, holokaust, križiacke výpravy...). Povedal mi takúto vetu: „Boh vie, že sa niečo stane, ale nestane sa to preto, že to vie.“ Boh vo svojej prezieravosti urobil najfantastickejšiu vec, akú mohol - daroval ľuďom slobodnú vôľu. Nechce mať z ľudí bábky. Nechce byť režisérom našich životov. Ponúka sa, ale nevnucuje. Ježiš povedal Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn, 20, 29) Máme slobodu veriť a konať. Sme nedokonalí, preto občas konáme i zlé skutky. Utrpenie si spôsobujú ľudia navzájom a nevyvracia to existenciu Boha.
Varianty:
1. Verím v Boha + Boh existuje. Ak Boh existuje, viera v Neho a život podľa Jeho odporúčaní mi prináša najlepší možný pozemský život a večný život v Raji (ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo...). Môj život je naplnenejší s vedomím, že po smrti sa život nekončí, ale naopak, začína sa niečo nepredstaviteľne krásne a večné.
2. Verím v Boha + Boh neexistuje. Ak Boh aj napriek všetkým zdrojom mojej viery neexistuje, verím v blud. Večný život v Raji neexistuje. Po mojej smrti nastane zrejme večné nič. Aj tak mi však život podľa „bludných odporúčaní“ prináša najlepší možný pozemský život. O nič sa neukracujem, keď sa snažím nezabíjať, nekradnúť, neklamať, byť morálne čistý, milujúci, nesebecký... Ak by aj Ježiš nebol Boží Syn, aj tak bol pre mňa najväčším vzorom morálne vyspelého jedinca v histórii ľudstva.
3. Neverím v Boha + Boh existuje. Ak by som neveril a Boh existuje, ukracoval by som sa o to, čo mi Boh ponúka počas pozemského života a po smrti, hoci by som si to neuvedomoval. Stále by som však mal šancu, že uverím v budúcnosti. Aj bez viery by som mohol byť relatívne šťastný a žiť morálne na výške. S vierou je to však pre mňa jednoduchšie.
4. Neverím v Boha + Boh neexistuje. Ak by som bol neveriaci, žil by som na základe rebríčka hodnôt, v ktorých by nefiguroval Boh. Mohol by som byť spokojný a dobrý človek, možno i šťastný. Možno by som uveril v „Boha“ v budúcnosti, hoci by to bol blud. Tým by som sa však o nič pozitívne neukrátil.
