Pevne dúfam, že táto správa je len novinárska kačica a čoskoro bude dementovaná. Ak sa však potvrdí, budem nemilo prekvapený. Homosexualita, ako napokon hociktorá iná menšinová sexuálna orientácia, je vrodená a sama osebe nie je hriechom a neznižuje hodnotu človeka. Kandidát na katolíckeho kňaza si vedome a dobrovoľne volí dodržiavanie prísneho celibátu bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu. Ako veriaci kresťan-katolík a heterosexuál rozlišujem, či je kňaz hodný alebo nehodný svojho povolania podľa toho, ako si plní svoje úlohy - a je mi srdečne jedno, kto ho sexuálne priťahuje (a či vôbec niekto). Veď predsa, ak dodržiava sexuálnu zdržanlivosť (ktorú, mimochodom, majú dodržiavať všetci katolíci žijúci mimo manželstva, nielen kňazi), čo na tom záleží, či je hetero- alebo homo-?
Sú reči o tolerancii a láske k blížnemu praktickým návodom do života alebo len prázdnymi frázami? Tak ako homosexuál môže byť vynikajúcim lekárom, sudcom, učiteľom, či hoci len smetiarom, rovnako tak môže byť i výborným kňazom a človekom s veľkým Č, a zároveň heterosexuál môže byť zlým kňazom a človekom nehodným dýchať vzduch. V každej demokratickej krajine je pri nástupe na štúdium a do zamestnania zo zákona zakázané zisťovať sexuálnu orientáciu uchádzača kvôli možnej diskriminácii. To chce ísť cirkevné právo pod úroveň svetského? Ak už sprísnené pravidlá v katolíckej cirkvi, tak rovnaké pre všetkých kňazov – napr. nepodmienečné a trvalé pozastavenie výkonu funkcie pri dokázanom porušení celibátu, a nie ututlávanie vyššími cirkevnými hodnostármi. Apropo, ako chcú kompetentní vlastne zisťovať, či nie je kandidát na kňaza náhodou homosexuál? Ten predsa, pre veľkú lásku k Bohu a neudržateľnú túžbu stať sa kňazom môže svoju orientáciu zatajiť.
