Tínedžeri-inteligenti sú na prvý pohľad menej nápadní ako ich rovesníci z opačného pólu IQ stupnice. Neotravujú okolie hlučnými arogantnými prejavmi a nezaťažujú svoju slovnú zásobu primitívnymi vulgarizmami. Aj preto verejnosť oveľa viac vníma tínedžerov-nespratníkov a negatívne posudzuje mládež ako-takú.
Tínedžeri-inteligenti chodia vkusne a čisto upravení, nevystavujú na obdiv holý pupok a poloodhalené poprsie, nevláčia so sebou kilá reťazí a nedávajú si vtĺkať do tela kovové predmety. Nenechajú si vymývať mozog úchylnými štýlmi typu emo. Ak majú mejkap či melír, tak v decentnom prevedení - nerobia zo seba cirkusových klaunov. (Medzi nami, mne sa viac páči, ak 15-ka skutočne vyzerá na svoj vek, nie na 20. Aj keď názor 30+ ročného starca tínedžerkám zrejme netrhá žily.)
Tínedžeri-inteligenti trávia voľný čas zmysluplne - venujú sa športu, umeniu, cudzím jazykom, navštevujú kluby a záujmové krúžky. Počítač používajú umiernene - je ich pomocníkom, nie otrokárom. Snažia sa veci tvoriť, nie deštruovať. Na párty sa vedia super zabaviť aj bez dopingu - len tak sami so sebou, s hudbou, keksami a nealkom. Fajčiť, chľastať či drogovať nepotrebujú vôbec skúšať - aj bez osobnej skúsenosti si uvedomujú, že je to humus, humus, a ešte raz humus.
Tínedžeri-inteligenti sa neponáhľajú s prvým sexom. Vedia, že sa o nič neukracujú, ak si to odložia na neskôr, keď budú nielen fyzicky zrelší. Skôr naopak, ušetria seba i partnera možnej nepríjemnej skúsenosti, ktorá traumaticky ovplyvní ich budúci intímny život.
Veriaci tínedžeri-inteligenti sa nehanbia svoju vieru prakticky žiť a vyjadrovať navonok. V kostole sa venujú bohoslužbe, nie kamarátovi alebo mobilu. Neveriaci tínedžeri-inteligenti rešpektujú náboženské presvedčenie svojich veriacich rovesníkov a uvedomujú si, že veriť v Boha je aspoň tak normálne, ako v neho neveriť.
V škole si tínedžeri-inteligenti vážia učiteľov minimálne do takej miery, do akej si učitelia vážia ich. Na hodine nevyrušujú, ak sa sem-tam pozabudnú, postačí im mierne napomenutie. Nezneužívajú nižšiu pedagogickú erudovanosť začínajúcich učiteľov - veď každý raz musí začať a nabrať skúsenosti. Ak cítia krivdu, sú asertívni a neostýchajú sa ozvať - poznajú nielen svoje povinnosti, ale aj práva a kultivovane sa ich dožadujú. K štúdiu pristupujú zodpovedne, ale zároveň si uvedomujú svoje limity a nerobia scény, ak majú z niektorej písomky alebo odpovede dvojku či trojku. Tínedžer-inteligent zďaleka nemusí byť iba čistý jednotkár.
Utópia? Ale nie. Tínedžeri-inteligenti žijú medzi nami. Koľko ich je si netrúfam presne vyjadriť, ale hádam väčšina a istotne nie sú len na gymnáziách. Ako sa zrodí tínedžer-inteligent? Až taký odborník nie som, ale svoje určite spravia genetika, výchova v rodine a prostredie (rovesníci, médiá...). Vždy som tvrdil, že tínedžeri nie sú hlúpejší ako dospelí - sú len menej skúsení a viac ovplyvniteľní. Ako teda ovplyvníme a vybavíme do života našu nastupujúcu generáciu, takú ju budeme mať - rodičmi počnúc, školou pokračujúc a spoločnosťou ako-takou končiac.
Dodatok 13.2.2009, 16:30, po prečítaní diskusie: Nosenie reťazí či pírsingu samé osebe neznamená automaticky zníženú úroveň inteligencie. Chápem, že mnohí tínedžeri chcú byť in a vyzerať cool a rôzne doplnky na tele a oblečení im dodávajú sebavedomie, ktoré sa nemusí prejavovať iba negatívne. Neodsudzujem ich, rovnako ako neodsudzujem nikoho, kto nezapadá do mojej predstavy slušného a inteligentného človeka. Arogantní nespratníci potrebujú lásku a podporu dospelých minimálne v takej miere ako ich bezproblémoví rovesníci. Ale to je už téma na ďalší článok...
