V budúcom roku, po ďalšom avizovanom zvýšení, by mal priemerný plat učiteľov dosahovať približne 18 000 korún brutto (ak, pravda, politici dodržia svoje sľuby), čo by sa, po prvý krát od pádu totality, približne rovnalo priemernej mzde v národnom hospodárstve. Je to málo či veľa?
Regionálne školstvo je nevýrobné odvetvie finančne závislé od štátu. Výška platu učiteľov je teda otázkou politického rozhodnutia. Vo financovaní školstva je Slovensko na poslednom mieste spomedzi krajín OECD. Vrámci Slovenska sa školstvo v rebríčku priemerných platov nachádza na chvoste spolu s napr. rybolovom či poľnohospodárstvom. A to sa bavíme o rezorte s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. O rezorte, ktorý má byť maternicou krajiny, z ktorej sa majú rodiť vzdelaní a slušní mladí ľudia.
Objem koláča financií zo štátneho rozpočtu je obmedzený a každý rezort pýta viac, ako môže dostať. Prečo by práve školstvo a učitelia mali patriť medzi priority? Práve kvôli tomu, aby spomínaný koláč bol v budúcnosti čím najväčší. Len vzdelaný národ s nízkou mierou nezamestnanosti, kriminality, chorobnosti, korupcie... (faktory úzko súvisiace so vzdelanosťou) dokáže razantne rozvíjať ekonomiku, zvyšovať HDP a tak i celkový objem financií pre štátny rozpočet a následne dobiehať vyspelé štáty EÚ vo výške životnej úrovne. Chce to samozrejme čas, politický výhľad ďalej ako po najbližšie parlamentné voľby.
Iste, jednoducho naliať viac peňazí do školstva a zvýšiť platy učiteľov nestačí. Ekonomická reforma školstva už viac menej prebehla – racionalizácia počtu škôl a zavedenie financovania škôl podľa počtu žiakov. Čo však nedokázal realizovať žiaden ponovembrový minister je obsahová reforma školstva a skvalitnenie personálneho obsadenia škôl. Je zarážajúce, ak napr. kvalifikovanosť učiteľov angličtiny na základných školách dosahuje len 50 %. Nie preto, že by ich bol nedostatok. Jednoducho si hľadajú lepšie platené miesta. Potom je ľahké vykrikovať, že deti sa v škole jazyk nenaučia (hoci i niektorí nekvalifikovaní učitelia dosahujú dobré vyučovacie výsledky).
Po materiálnej stránke je tiež stále veľa nedostatkov. Mnohé školy majú budovy v havarijnom stave (niektoré ešte so suchými WC!) nedôstojné spoločenskej dôležitosti inštitúcie, chýbajú pomôcky, atď. Ale vráťme sa k spomínaným platom. Učiteľ je po žiakovi najdôležitejším činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese. Musí sa na svoje povolanie pripraviť štúdiom na vysokej škole (kým jeho rovesník-remeselník už 5 rokov zarába). Žiaka má nielen efektívne učiť, ale má ho i formovať po ľudskej stránke. Nepochybne, vysokoškolský diplom a vysoký plat automaticky nezaručujú kvalitu pedagóga. Je však predpoklad, že pri vyšších platoch bude i vyššia konkurencia pri obsadzovaní jednotlivých aprobácií a postupne nastane prepotrebné omladenie personálneho obsadenia. Učitelia už nebudú v takej miere nútení privyrábať si po vyučovaní a počas prázdnin. Budú pociťovať vyššiu mieru zodpovednosti v prístupe k svojim pracovným povinnostiam a zároveň žiaci, rodičia a verejnosť väčšiu úctu a rešpekt voči učiteľom a školstvu ako takému.
Už ako keby som počul neprajníkov – za čo chcú vyššie platy, veď len prídu ráno do školy, trochu si zarozprávajú, rozdajú zopár známok a poznámok, o pol druhej idú domov a každú chvíľu majú prázdniny. Nuž, nie je to celkom tak. Výskumy preukázali, že učiteľstvo patrí medzi psychicky najnáročnejšie povolania, množstvo záťažových situácií je jedno z najvyšších. Udržanie disciplíny žiakov a študentov si z roka na rok vyžaduje čoraz viac úsilia. Po vyučovaní čaká na učiteľa oprava písomných prác, príprava na vyučovanie pre nasledujúci deň, administratívne triednické záležitosti... Zúčastňuje sa na poradách, školeniach, rodičovských združeniach, organizuje záujmové krúžky, mimoškolské akcie, súťaže... Musí sa priebežne vzdelávať vo svojich predmetoch, k čomu potrebuje nie práve najlacnejšiu odbornú literatúru...
Dosiahnutie úrovne priemerného platu v národnom hospodárstve v budúcom roku nech je len odrazovým mostíkom pre jeho ďalšie zvyšovanie až na úroveň 120 - 150 % (tak, ako je tomu vo vyspelých krajinách, kde už dávnejšie pochopili oprávnenosť a užitočnosť finančného hodnotenia učiteľov na úrovni vyššej strednej vrstvy). Kvalitné školstvo – jeho kvalitné personálne a materiálne vybavenie a čo najskôr realizovaná obsahová reforma nech je pre nás minimálne takým nadnárodným záujmom, akým je výstavba nových zahraničných automobiliek. Potom budeme mať vybudované pevné základy pre život v slušnej a ekonomicky prosperujúcej krajine.
