...
...ktoré nebolo nikdy vyšetrené, alebo povedané čerstvo zverejnenými slovami generálneho prokurátor „bolo odfláknuté“. Rovnako ako prinajmenšom jeden dopravný priestupok, ktorý nebol pokutovaný, lebo ako bolo dopravákom na mieste činu vysvetlené „náš človek“ sa nepokutuje. A keďže ide o tú istú osobu ako v prípade podozrenia z daňového podvodu, dalo by sa vydedukovať, že z rovnakého dôvodu sa ani nevyšetruje. Hoci naši najvyšší sa dnes od neho odťahujú rovnako, ako sa v minulosti odťahovalo od nakazených leprou, otázka koho konkrétne ten „náš človek“ je, sa zodpovedať dá.
Drvivá väčšina Slovákov s ním má totiž spoločné len to, že mu zo svojich vreciek prispela šestnástimi miliónmi vo forme vratiek DPH na jeho viac než slušný život. Je teda dosť nepravdepodobné, že by ho práve oni, z väčšej časti podľa mnohých prieskumov žijúci, na rozdiel od neho, od výplaty k výplate, nazvali svojim.
Sú však najmenej dvaja verejnosti známi ľudia, ktorí s ním priznávajú konkrétny vzťah. Jeden nájomný, keďže ho nazýva „vlastníkom nehnuteľnosti“, v ktorej si prenajíma byt, druhý prinajmenšom obchodný, keďže si od neho kúpil podiel vo firme, ktorú dotyčný človek založil.
Problém je, že ten prvý je predsedom vlády a ten druhý ministrom vnútra...
A že ten prvý tvrdí, že nemá dôvod sa sťahovať, kým jeho domácemu nik nepreukáže vinu, inými slovami ho momentálne považuje za nevinného, a ten druhý sa z nejakého dôvodu dokonca pokúsil obhájiť jeho podozrivú transakciu tým, že vymyslel legendárny „svet kešu“... Skrátka nejakým spôsobom sa postavili na jednu stranu.
Preto tu visí podozrenie, že fakt, že to s vyšetrovaním „nášho človeka“ skončilo tak, ako to skončilo, nie je náhoda, a pred zákonom sme si rovní a rovnejší. Premiér, ktorý je podráždený z toho, že vidno, že to s chránením ľudí pred voľbami myslel asi trochu selektívne však namiesto toho, aby s tým niečo robil, len obvinil tých, čo stáli na chodníku pred jeho luxusným bývaním, že rozvracajú nielen republiku, ale celé naše predsedníctvo v únii. A zvyšok vystrašil tým, že je možné, že tí, čo sa im to takto nepáči, budú strieľať, zneužijúc pritom smrť britskej poslankyne rukou sfanatizovaného vraha. A korunoval to vyhlásením v rozhlase, že keď už všetci toľko s tým „našim človekom“ otravujú, navrhuje vymyslieť niečo nové, pokiaľ ide o kontrolu orgánov činných v trestnom konaní, „aby tu vznikol dojem, že polícia či prokuratúra konajú pod verejnou kontrolou.“
Tak ako však štát nevyžije z toho, ak občania budú len vytvárať dojem, že platia dane, tak ani vytváranie dojmu o vláde zákona, nemá so skutočnou vládou zákona nič spoločné.
O to viac, že po zverejnení informácie, že dokonca aj obaja prokurátori, ktorí vyšetrujú asistenta poslanca za zverejnenie informácií o účtoch ministra vnútra, majú byty v komplexe postavenom opäť len „našim človekom“, hrozí, že aj spravodlivosť zostane u nás už len dojmom.
A to už zaváňa oveľa väčšou tragédiou ako brexit, a to „právo-exitom“...
