Čínsky režim doviedol svoju zverskosť až tak ďaleko, že núti zákonom rodičov zabíjať svoje vlastné deti. Mať viac ako jedného potomka v tejto krajine vyhlásili za zločin. Internetové stránky LifeNews uvádzajú, že pokuty za „nezákonné dieťa" sú vo výške tri až päťnásobku príjmu rodín. A tým to nekončí. Londýnske noviny Times spomínajú v tejto súvislosti prípad Zhang Linly, ktorá sa dopustila priestupku otehotnenia. Len šesť dní pred termínom pôrodu sa nakoniec musela podrobiť nútenému potratu. Čínska komunistická vláda sama priznala, že sa jej takto podarilo zabrániť narodeniu najmenej 250 miliónov detí!!! Čínu navyše možno označiť za svetového rekordéra v počte oficiálnych popráv, ktorých je podľa viacerých údajov vykonaných niekoľko tisíc.
Čínske väzenie je však horšie ako smrť. Nápravno-výchovná činnosť v miestnom podaní znamená totiž mučenie, týranie, kopance, údery, vešanie za paže, pálenie cigaretou, odopieranie spánku a potravy. Jeden z úradníkov, priznal, že minimálne 30 falošných rozsudkov, ktoré sú tu na dennom poriadku, vzniklo na základe mučenia. Celkom určite však ide len o vrchol ľadovca.
„Nikdy som nestála pred súdom, ale povedali mi, že som bola odsúdená na tri roky odňatia slobody," spomína tibetská mníška. Ešte predtým strávila dva a pol roka v zadržiavacom tábore. „Najhoršie mučenie, ktoré som tam musela podstúpiť, bolo, keď ma opretú o stenu prinútili viac než hodinu stáť na hlave. Hlava očervenela a bolela. Bolo to tak neznesiteľné, že som to nevydržala a spadla som. Vtedy prišiel policajt a mlátil ma, kým som sa znovu nepostavila na hlavu." Napriek všetkému prežila, milión iných Tibeťanov nie. Po vtrhnutí čínskej armády do Tibetu v roku 1950 komunisti zabili každého piateho obyvateľa tejto krajiny.
Keď Európsky parlament minulý rok udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia čínskemu politickému aktivistovi Chu Ťiaovi, pekingské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo hlbokú nespokojnosť s rozhodnutím udeliť ocenenie „zločincovi uväznenému v Číne". A to tento mladý muž na rozdiel od nich, ktorí zabíjajú, len napísal blog o nedodržiavaní ľudských práv, o slabej ochrane životného prostredia a zlej zdravotnej starostlivosti o ľudí postihnutých chorobou AIDS. Za to bol obvinený z rozvracačstva a odsúdený na tri a pol roka väzenia.
Slovenská vláda na čele s Róbertom Ficom, ktorý tiež začínal ako nasledovník toho, pre ktorého boli ľudia len „rôznymi odrodami škodlivého hmyzu" však permanentne vyhlasuje, že niet väčšej priority ako dobré vzťahy s týmto zločineckým režimom. „Sme malá krajina a musíme mať zdravý rozum... My totiž nemáme stíhačky, atómové zbrane, armády, aby sme ovplyvňovali svet," povedal pred poslancami slovenského parlamentu Fico. On sa nemusel pozerať do očí manželke Chu Ťiaa, ktorá prišla do Štrasburgu prevziať Sacharovovu cenu za uväzneného muža. Ale neviem si predstaviť, ako to dokázali europoslanci koaličných strán, keď proti jej utrpeniu nie je ich šéf, ani nikto z nich, ochotný otvoriť ústa a na tých, čo to urobili poslal políciu. Napriek tomu, že práve čínske príslovie hovorí, že „zbabelosť je vedieť, čo treba robiť, a nerobiť to", slovenskej opozícii odkázal, že ak sa jej jeho politika voči Číne nepáči, má smolu, lebo teraz je pri moci on.
K tomu niet, čo dodať, len upozorniť slovenský národ, na povestnú Simmelovu vetu, podľa ktorej „k víťazstvu zla stačí, aby slušní ľudia nerobili nič." To je dobrý dôvod ísť najbližšie voliť, nie? A najlepšie tak, aby sme sa čínskym ľudom mohli pozrieť do očí všetci.
