1. Pohľad na mesto z južnej strany od rieky Váh. V pozadí vidíme niekoľko neodmysliteľných dominánt mesta a jeho blízkeho okolia – vrch Baranec v Západných tatrách, kopec Háj či vežu rímsko-katolíckeho kostola. Fotka zachytáva pasúceho sa koníka pred halou Squash.
Krajinou tichou, mrazivou uháňal človek, cválal kôň.
Ciel mal on jediný, no netušil kadiaľ ísť, nevzdával nádej
a pridával síl.
Zostala krajina, svetlom však zaliata. Človek sa zmenil,
aj ciel svoj mal iný. Vždy vedieť kadiaľ kráčať, kam ho
motor nesie. Na moc však nevyzrel, nádej je veliká, zmysel
však uniká. A smiech striedal žiaľ.
2. Rieka Váh ktorá lemuje celú južnú časť mesta, je odjakživa hlboko vrytá do mysle každého Mikulášana. V pozadí vidíme impozantný vrch Poludnica, týčiaci sa neďaleko nad mestom.
Tá voda krásnym krajom tečie tisíce rokov,
za ten čas spravili sme už mnoho krokov.
Nie všetky však vedú tou správnou cestou,
no oni vedú nás k múdrosti vekov...
3. Aj takto krásne vás môže zahriať západ slnka v zamrznutej krajine. Snímok bol spravený v lokalite Kamenné pole na juhu mesta. Ide o perspektívnu zónu, kde je prichystaných niekoľko ambicióznych projektov – spomeniem trébars výstavbu novej železničnej stanice. V pozadí vidíme Tesco a Nay Elektrodom, za nimi končiare Nízkych Tatier.
Nepleť si lásku a zahladenie.
Nepleť si nádej a zamyslenie.
Pozri sa do diaľky tam, kde určite na teba čaká
tá ktorú vezmeš za ruku a povieš prosté - Mám ťa rád, láska...
Na fotografii vidíme ďalší zo západov slnka, tentokrát z Garbiarskej ulice – centrálky tiahnúcej sa stredom mesta.
4. Až počas zimnej noci stíchne mesto aspoň na chvíľu – kolobeh sa zastaví, premení sa na kľud, aký nastal v tomto zátiší pred sídlom miestnej televízie.
Keď slnko zapadne a krajinu opantá tma,
keď noc prichádza, každý zaspáva a cítiš sa sám.
Práve vtedy myseľ ti opantá čarovná víla,
krásna, dobrá no aj chladná, vzdialená
tvoja fantázia...
Na snímku sídlisko Vrbica-Sever zívajúce prázdnotou počas zimnej noci.
Pokračovanie nabudúce...
