Love is a Shield 3

3.Nešťastná láska.Na úvod by som sa vám rada predstavila, aj keď práve v tom bude spočívať menší problém. Rada by som ostala inkognito, volajte ma preto trébars Viki. Veď Viktória je krásne meno, no nie?No ako začať? Môj príbeh sa začal písať na strednej škole, presnejšie v jej druhom ročníku. No a keďže som skutočne „skromná“, nebudem rozprávať iba o sebe. Ale aj o jednom super človiečikovi, ktorý si nezaslúži také trápenie. Nešťastná láska je proste postrach, verte, ja viem o čom hovorím.Hovorí sa, teda aspoň dedo mi to tak hovoril, že keď si z vás chlapci uťahujú, tak sa vlastne takýmto spôsobom snažia vás zaujať lebo sa im páčite. Keď sa ohliadnem za časmi strávenými na základke, neraz som sa stala terčom takýchto útokov a posmeškov. A neraz som po nich ostala zamyslená, s malým rumencom na líci. Ako plynul čas, čoraz viac som si uvedomovala, že aj škaredé káčatko sa môže niekomu páčiť. Nie však tak, ako by som si to želala ja samotná...Takmer každý človek má okolo seba veľa ľudí, kamarátov. Len jeden je však vždy najbližší, taký, ktorý je skutočným priateľom. Takému človeku sa môžete zdôveriť zo všetkým, vždy je tu pre vás, poradí, pomôže. Aj ja som mala takú priateľku. Irena patrila vždy k obľúbeným dievčatám. Bola pekná, v škole sa jej darilo, bola mimoriadne spoločenská a tak sa na ňu zákonite každý lepil. O chlapcov nikdy nemala núdzu, vždy mala toho najkrajšieho a keď ju „omrzel“, dlho sa netrápila a už mala iného. Proste taký tip-top život, na nič sa nemohla stažovať ale popritom všetkom si vždy našla čas aj na mňa. No a práve tie chvíľe strávené s ňou, patrili k tomu najlepšiemu, čo som počas detstva a hlavne v puberte prežila. Mali sme tuším niečo okolo pätnástky. Bol sychravý večer a doma som sa nudila, preto som sa vybrala za Irenkou, ktorá bývala blízko, v bytovke len pár metrov naproti cez ulicu. Čakala som typický večer, tešila som sa ako dobre si zas pokeciame, poslednou dobou sa práve chalani stali našou naj diskutovanejšou témou. Po príchode k nej ma však zarazila jej mama, Irena nebola doma, zbalila si veci a išla za nejakými chalanmi na chatu. Dobre dovi, odvetila som a išla domov. A priznám sa, bola som ako obarená. Proste sklamaná. Neskôr mi Irena hovorila o svojich zážitkoch. Dobre sa tam bavila, dokonca si našla chlapca do ktorého sa neodvolateľne zaľúbila. V tichosti som jej závidela, rovnakou mierou ako som to svojej dovtedy najlepšej kamarátke priala. Neskôr ma dokonca Irena zobrala zo sebou, prežila som skutočne príjemné chvíľe s ňou a jej kamarátmi. Niektorý chlapci prejavili záujem aj o mňa, ja som sa však čomukoľvek bránila, proste som nemala toľko odvahy ako moja spoločenskejšia kamoška a v kútiku duše prežívala naďalej svoje platonické lásky. Závisť. Snažila som sa jej vyvarovať, no išlo to veľmi ťažko. Veď ona mala všetko, super život, skvelého chlapca, o tom všetkom som ja mohla iba snívať. Stále som bola tá druhá v poradí, o ktorú nikto nejavil záujem. Aj keď mi to tak v podstate vyhovovalo, vo svojom vnútri som nebola spokojná.Neskôr sa však stala hrozná vec. Irena zaplatila daň za svoj až moc pôžitkársky život, spojený s čistou vysnívanou idylkou, topiacou sa v naivite. Ten „úžasný“ chlapec jej spravil niečo veľmi zlé. Počas jednej z ich nekonečných party ju znásilnil. Irene to čiastočne otvorilo oči, už nebola nikdy taká ako predtým. Napriek tomu ostala svojím predošlým životom poznačená a ja, ja som postupne prichádzala o to, čo predstavovalo moju najlepšiu kamarátku.Čas plynul, boli sme staršie. A z príchodom na strednú školu som sa zmenila aj ja. Zmenila ma spoločnosť. Rôzne chaty, „výjazdy“ do mesta, inkognito chatovanie na sociálnych sietiach. To všetko ma osmelilo, no nedala som sa zviesť na zlé chodníčky, nech boli akokoľvek lákavé, podobne ako kedysi Irena. Najme starší muži o mňa prejavovali záujem. Pod pojmom starší si v mojom veku predstavte vek približne od 20 do 25 rokov, nehovorím žeby mi neboli sympatický, ale prípadné „stretká“, vždy dopadli neslávne. Nenašli sme spoločnú reč, nikdy sa s toho nezrodilo ani kamarátstvo, nieto ešte niečo viac. Až jedného dňa.Sympatický chlapík po dvadsiatke, z dobrou prácou a ešte lepším platom, navyše zábavný. Hneď sme si porozumeli, z jedného stretnutia sa postupne vykľulo viac. Jedného večera som sa s týmto novým kamarátom, o ktorom som však nikomu nič nepovedala stretla v meste. Zašli sme do Pubu, vypili sme si a ja som sa odviazala. Povedal mi že ma miluje, sľúbil mi hore doly a naivné mladé dievča mu naletelo. Dostal ma tam kde chcel, no k ničomu napokon nedošlo. A keďže som nebola povoľná ako ostatné, proste ma nechal a čoskoro mal ďalšiu obeť. A ja hlupaňa som ostala sama, sklamaná a nešťastná, neveriac že niekedy stretnem človeka, ktorý ma bude mať skutočne rád.Pochytili ma depresie. Nemala som žiadnu kamarátku, nikto ma nechcel, ak áno, tak len na jedno a ja o podobné čudné indivíduá nemala žiadny záujem. Postupne som však strácala záujem o všetko ostatné, proste bola som taká malá bucľatá kôpka nešťastia. Mladé dievčatá často podľahnú podobným bezvýchodiskovým stavom. Možno to bola nedôvera získaná už v rannom veku skúsenosťou z Irenou, následné vyobrazenie chlapcov v mojom veku a aj ďalším sklamaným ktoré prišlo neskôr. Nikoho som nechcela, tíško som trpela a odmietala každý vonkajší kontakt.Časom sa však znovu potvrdilo, že lásku netreba hľadať, tá si vás aj tak nájde sama. Vtedy keď to absolútne nečakáte, ani po tom netúžite. Stretla som chlapca, v mojom veku s ktorým som prežila neopísateľné chvíle, ako nikdy s nikým iným predtým. Časom mi povedal ako ma ľúbi a ja som sa oddala splnenému snu, o ktorom som vôbec nesnívala. Sú to už roky, sme stále spolu, prešli sme si viacerými krízami ktoré sa ale vždy vyriešili. Aj keď to už nie je také ako kedysi, on je skutočne jediný kto mi vždy ukáže tú správnu cestu. A ja by som nemala na to nikdy zabudnúť, lebo sa mi láska znovu stane nepreniknuteľným štítom.