The Game S01E02 Neustupuj, nevzdávaj sa!

Čo takto namontovať po meste radiátory? Spýtal sa ironicky a zo svojím typickým čertíkovským úsmevom malý Filip. Tento sotva dvanásťročný chlapec bol poriadne číslo. Vo vrecku krabička cigariet, slovník ktorý by vyrazil dych nejednému starému corgoňovi a predsa si pred mamou vždy dokázal udržať anjelikovskú tvár. Bohvie čo to s teba vyrastie Dofi, odvetil Marek sediaci na schodoch. Obliepal si kobercovou páskou čepeľ na hokejke a popritom počúval reči mladých chlapcov. Ja som už vyrástol, odvetil Filip a usmieval sa ako pravý šibal. Tak koľký vlastne sme? Opýtal sa Marek a pozrel sa na Daniela. Dokopy by nás malo byť desať, takže v pohode môžeme zahrať dnes ten hokejbal, odvetil Dano.Super, konečne, odvetil s neskrývanou radosťou Marek a postavil sa. Môžeme ísť?Celá partia sa vybrala s hokejkami v rukách smerom na ihrisko...Ten Vigan ma včera oje... Ja viem ale čo keď nevieš kedy máš dosť, prerušil náhle Marek rozhorčeného Petra. Do úst si vložil cigaretu a jednu podal aj Petrovi. Na, ukľudni sa trochu.Je fajn že si tu teraz so mnou, povedal Marek a vyfúkol obláčik dymu.Nenechal by som tak dobrého kamaráta ako si ty oslavovať samého. Ostatný možno hej, im ide najme o chľast, prehodil Peter poukazujúc na zvyšok partie, čudesne sa zvíjajúcej za rytmu hudby na tanečnom parkete.Tá cigaretka tak dobre človeka ukľudni, odvetil Peter.Ale myslíš na to čo by si zajtra podal, že? Prehodil uštipačne Marek.Peter sa schuti zasmial. My sme fakt blázni.Keby ti aspoň tie tikety vychádzali, povedal Marek a obzrel sa za peknými dievčatami ktoré si prisadli ku vedľajšiemu stolu. To ty nevieš tipovať milý môj. Mne vkuse jeden zápas odíde, to je na tom celom najviac na nervy. Keby aspoň boli prachy.Marek akoby nereagoval. Peter sa zamyslel a odvetil. Sedľač, mažce. Po tomto ty pozeráš? Marek sa zasmial a pokrútil hlavou. Keby len Peter v tej chvíľi tušil, kto je medzi tými dievčatami. Osoba, ktorá v jeho živote niečo znamenala. Kedysi, no nie zas tak dávno. A on ju stále nemohol dostať z hlavy. Potiahol si z cigarety a vnímal len hudbu. A to dievča.Takže dnes tu máme aj rozhodcu? Sucho prehodil Traktor a zasmial sa. Akého? Prekvapene sa opýtal Dano a pozrel sa na Mareka a potom na Traktora, chlapca ktorého nemal práve najviac v láske.Traktor bola len prezývka, volal sa Erik a bol to hokejista, hrával za dorast. Tá zvláštna prezývka mu prischla na turnaji v Rusku, kde práve vďaka jeho gólu prešli cez Traktor Čeljabinsk. Samotní hráči súpera ho tak označovali, najme vďaka tomu akým herným štýlom sa v zápasoch prezentuje. A bolo jedno či ide o majstrovský zápas alebo o obyčajnú hru vonku, ako dnes na sídlisku. Jeho štýl bol mimoriadne tvrdý, na hranici povolených zákrokov, navyše bol veľký bitkár a v tabuľke trestných minút vždy v lige trónil na čele. Nič ho nemohlo zastaviť a tak sebavedomie tohto mladého chlapca, s dlhými kučeravými blond vlasmi a nevinným pohľadom, stúpalo až na hranice čírej namyslenosti. Len keby ten svoj štýl nepresadzoval aj tu, pomyslel si Marek. Zo svojimi kilami kľudne môže niekomu ublížiť. Taký Dano či Dofi boli viac než o polovicu menší než on sám. Marek bol síce najstarší aj najvyšší, ale aj on bol od Traktora o dosť chudší. Zostávalo sa mu v zápase čo najviac vyhýbať, snažiť sa kaziť mu nahrávky. Aký rozhodca, čo to meleš? Ozval sa ostro nezadržateľný Filip. Sa pozri na toho hromotĺka, čo hráva s deťmi vonku hokej a myslí si o sebe že neviem čo je, odvrkol Erik. Posmešne tak ukazoval na Mareka, predsa nebol jediný komu by prišlo zvláštne prečo sa chlapec v Markovom veku hráva vonku s o tri, štyri roky mladšími. No Markova spravodlivosť bola rovnako nekonečná ako Erikova nadutosť. Bolo viac než jasné, že keď sa títo dvaja stretnutú v zápase, obaja spravia pre víťazstvo všetko. Markovo mužstvo sa volalo HC 08 April Wilde, logo malo takmer navlas podobné s Minnesotou Wild, jediný rozdiel bol v tom že namiesto stromov tam boli štyri štíhle bytovky, ktoré sa týčili priamo nad týmto ihriskom. Chalani to brali smrteľne vážne, Marek ako najlepšiu formu zábavy a odreagovania sa, no keď uvidel Erika ani jemu nebolo jedno či ten zápas dnes prehrajú.Chalani sa sklonili okolo bránky a začali sa dohadovať. Marek si medzitým obliekal betóny, ktoré dostal na minulé Vianoce od strýka, rozhodne najcennejší darček aký kedy predtým dostal. Strýko sa ho snažil rozveseliť ako to len šlo, ani takýto drahý darček nebol pre neho problém. Kompletná brankárska výstroj ktorá stojí tisíce, no a teraz mu ju každý ticho závidel. Obliekala sa ťažko, no ten finálny pocit stáť v bránke na hokejbale ako skutočný brankár bol perfektný. Je veľký ako hovädo. Ale neobratný. Dáme mu toľko gólov že mu prasknú nervy a skoro odtiaľ vylezie, skonštatoval zákerne Erikov kamarát Blcha a pritom si opieral bradu o hokejku. Videl si ho chytať? Opýtal sa Erik, no Blchov výraz v tvári hovoril za všetko. Erik sa pousmial a vybehol na ihrisko. Začal sa naťahovať a rozcvičovať.Ten sa ale predvádza, odvetil Dano. Počkaj v zápase, doplnil ho Filip a miešal loptičku na hokejke. Zápas HC 08 April Wilde vs Hk Romulani Forever mohol začať. Zase Nothing Else? Otrávene prehodil Marek opierajúci sa o barový pult. Oči sa mu krútili, žalúdok bolel. Nemohol sa čudovať, dnes toho stihol vypiť požehnane. Ešte jedno pivko moja, zachrípnuto povedal barmanke.Nestačilo ti „ môj“ ? Oprela sa kozami o pult a usmiala sa na neho. Pozrel sa jej priamo do očí. Mám narodeniny, odvetil a natiahol pravú ruku. Roztiahol na nej palce a začal počítať.Aha, tak to je iná vec. Počkaj chvíľu, povedala s úsmevom, pritom na neho žmurkla a konečne začal čapovať ďalšie pivo. Peter vystával pri Jukeboxe. Rovnako mal už poriadne v kotrbe, a ani poriadne nevedel čo pred chvíľou pustil. Musel tuho premýšľať, aby nepúšťal stále to isté dookola.Peťo, pusti tam Whiskey, nech to tu trocha ožije, skríkol na neho Marek. Peter sa usmial, pustil rýchlu muziku a prisadol si k nemu. Metaaaaaalica! Skríkol na celý bar.Jééé! Doplnil ho Marek. Jáááj, tu je dobre, povedal Peter a zasnene sa oprel. Problém spočíval v tom, že tieto vysoké barové stoličky nemali operadlo. Tým sa pre neho stal stokilový chlapík, oblečený ako motorkár.Góóóĺ! Ha haha, už je tam, skríkol s veľkou radosťou Adam. Erik sa pousmial a prstom na neho ukázal, čím mu poďakoval za parádnu prihrávku. Husto snežilo a Marek krútil hlavou. Tri minúty do konca tohto zápasu a oni vďaka Traktorovi prehrávali 3:4. Kari, jeden zo starších chlapcov ktorí hrával spoločne s Marekom, si kľakol a pozrel sa cez mriežky na sklamanú Markovu tvár. Nikdy sa nevzdáme, pamätáš? Marek sa usmial. Pocítil že tieto Kariho slová mu dodali neopísateľnú chuť ešte sa o ten výsledok minimálne pobiť. Kari mu pomohol vstať zo zeme. Marek zodvihol zrak na oblohu, s ktorej čoraz viac začínalo snežiť. Otepľovačky ktoré mal pod betónmi, boli od snehu úplne mokré a začínal mrznúť. Nebudem mrznúť, budem bojovať, pomyslel si a poriadne si poskákal a rozcvičil sa. Kašlime na to, prehodil Dofi otrávene. Kašlem na teba! Zlostne ho zakríkol Marek až Filipovi stuhla krv v žilách. Polovicu zápasu odohral vlažne, vysunutý niekde vpredu vyčkával na prihrávky. No a aj to málo čo vystrelil na brankára Romulancov, nemalo šancu prejsť za jeho chrbát.Marek zhodil z tváre masku a začal si odopínať betóny. Čo to robíš? Zvolal na neho prekvapený Dano. Nevzdáva sa, odvetil Kari a usmial sa.Marek si zobral do ruky maličkú Filipovu hokejku. Bež do bránky, zober si len lapačku, obliekanie by nás moc zdržalo. Veľký problém tkvel v tom, že hokejka bola takmer o polovicu kratšia a Marek sa musel pri hraní dosť zohnúť a navyše to bola pravačka, teda ohnutá na inú stranu, než bol Marek zvyknutý hrať. Napriek tomu vedel, čo musí urobiť.Budeme hrať o všetko, odhodlane zvolal Kari. Marek len súhlasne prikývol hlavou. Chceš hrať vabank? Spýtal sa Dano. To bude prča, prehodil Dofi. Z druhej strany bolo počuť iba posmešky súperov.Hráš až moc vysoký vabank, sucho odvetil chlapík v maskáčoch a otrepal si svoju bundu. Od blízkeho stola bolo počuť posmešky dievčat, Marek bol zrazený k zemi tvrdou ranou a len ťažko sa s toho spamätávalNabudúce si ma nemýľ s operadlom, dodal a objednal si jedno pivo. Barman mu radšej rýchlo načapoval, nechcel ďalšie zbytočné problémy. Peter pomohol pripitému a zranenému Markovi vstať zo zeme a obaja sa odtackali k voľnému stolu. Nič si s toho nerob, odvetil Peter. Marek mu opätoval iba boľavý úsmev a mávol rukou. Vytiahol si jednu cigaretu a zapálil si. O deviatej dôjdu Grmánci, povedal Peter. Pôjdeme ich počkať na stanicu a poriadne to oslávime, nie?Marek sa len zachmúrene pozrel na kamaráta a skontroloval si, či nič nestratil. Peter pochopil. Prepáč, ale ten chlap bol fakt korba, dúfam že to chápeš... Marek ho včas prerušil. Len súhlasne prikývol očami a držal sa za pravé líce. O deviatej? Spýtal sa Marek.Uhm, prisvedčil Peter a usŕkal si pritom z pivka. Marek mu podal krabičku cigariet. Veru zapálme si, dosť nás život páli, povedal Peter. Gól, gól, gól, gól, góóóóól! Nadšene skríkol Kari. Toľko emócií na tomto inak vážnom chalanovi, nikdy predtým nepoznali. Marek dokázal neuveriteľné. Plán s takouto hrou dokonale vyšiel. Na vyrovnávajúci gól nabil Danovi pol minútky pred koncom a neskutočné dve sekundy pred záverom zápasu sám Marek nádherne mierenou strelou spoza obrany vymietol pavučinu za brankárom Romulancov. Vyhrávali 5:4 a nič im už nemohlo zobrať fantastický pocit z víťazstva, ani zázrak ktorý práve oni dokonali. To nie je možné, naštvane povedal jeden z Romulancov a sklamane sklonil hlavu.Nevydržal to na nohách tak zadkom tresol na sneh, frustrovaný s tohto neočakávaného vývoja zápasu. Marek sa radoval obklopený hlúčikom svojich kamarátov. Tak toto je fantázia Marek, odvetil Dano a potľapkal ho po chrbáte. Marek sa usmial a potom letmo pozrel na opačnú stranu ihriska. Tam stál Erik, opieral si bradu o hokejku a naštvane ba priam nenávistne nespúštal z Marka zrak. Aj na ňom však bolo badať veľké sklamanie. Nikdy neprehrával, nedokázal túto náhlu potupu zniesť. Aj napriek tomu že v takomto zápase ide hlavne o zábavu, nedokázal sa s tým zmieriť...Niekto berie prehry až moc vážne, povedal Marek a potiahol si. Po chvíľke ju ale hodil do snehu a pokračoval v chôdzi. Blížili sa k mestskej železničnej stanici spoločne s Petrom. Čoskoro mal dôjsť vlak z Liptovského Hrádku, malého mestečka v ktorom bývali ich kamaráti. Videl som veľmi dobre ako si sa na ňu stále pozeral. Na koho? Prekvapene sa opýtal Marek.Obaja mladý muži zastali a Peter sa pozrel Markovi priamo do očí. Mňa neoklameš, poznám ťa príliš dlho a dobre na to, aby som vedel o tom, že tam sedel niekto koho poznáš, povedal Peter.Marek sa pousmial, kývol hlavou a pokračoval v chôdzi.Dobre, nemusíme si o ničom hovoriť! Zvolal za ním sklamane Peter. Nie je to zas tak dávno čo to bolo presne naopak, spomínaš?Marek sa zastavil a obrátil. Poď už ty tragéd, lebo to nestihneme! Keď ho Peter dobehol, Marek ho zastavil. Neboj sa, všetko sa včas dozvieš.Bolo asi pol jednej, slnko vysoko nad obzorom a jeho slnečné lúče nádherne dopadali na čerstvý sneh, až sa celá krajina ligotala. Milujem zimu, len keby taká zima nebola, vtipne prehodil Kari a zasipsoval si veľký športový batoh, do ktorého dávali Markovu výstroj. Odnesiem to do pivnice, dobre? Jasné, aby sme to nemuseli zakaždým vláčiť cez pol sídliska, súhlasne povedal Marek. Dám na to pozor neboj, ubezpečil ho Kari.Marek vedel že Karimu môže veriť, bol to jeden z mála normálnych a spolahlivých ľudí ktorých poznal. Kari bol hokejista, no s Markom si dobre rozumeli. Čo tá baba s ktorou si píšeš cez net? Opýtal sa Marek a usmial sa na kamaráta.Ďík že sa ma na to pýtaš. Dnes máme prvé rande, len mám strach lebo sme sa na živo ešte nikdy nevideli. Teda ja som videl aspoň jej fotku ale ona mňa vôbec, povedal Kari a s Marekom kráčali k panelákom.Zaujímavé, prehodil Marek. Tak nech vám to vyjde.Ďík. Dnes si bol naozaj skvelý, je veľká škoda že nehrávaš hokej. Marek sa potešene usmial a mierne zahanbene sklonil zrak. Nie to vy ste boli skvelý, bez tímového ducha, akého máme v našom hokejbalovom týme, by sme ten zápas dnes nezvládli a neandertálec by sa tešil, povedal Marek.Nemám rád keď o Erikovi niekto takto hovorí, prerušil ho Kari.Marek mlčal. Vedel že tí dvaja spoločne hrávajú hokej a poznajú sa od mala. Možno sa v Erikovi mýlil on sám, možno mal Kari pravdu. No nič pôjdem ja, som hladný ako vlk, povedal Kari. Keď sa kamaráti rozlúčili Marek pomaličky kráčal domov. Bol víkend, všade kľud a stále nádherne snežilo. Tešil sa až bude doma a konečne si vystrie nohy. Dnes ho ten hokejbal mimoriadne unavil, ale stálo to za to. Keď konečne dorazil ku vchodu a začal odomykať dvere, spomenul si na Kariho a to dievča. Aj keď mu prial, tak trochu mu závidel. On ešte nikdy žiadnu nemal, hoci sa mu nejedna páčila, nikdy nenabral tú odvahu skúsiť to. Potom ako došiel domov, zohrial si teplý čaj a na polhodinky si aj pospal. Neskôr sa vybral s pár drobnými vo vrecku do neďalekého I- Cafee, sadol si za PC a prihlásil sa na Pokec.Skontroloval vlastnú poštu, no nič tam nebolo. Pozrel si Kariho profil, nebol prihlásený no naopak tam bolo to dievča, s ktorým sa mal dnes stretnúť. Klikol na jej profil a zamyslel sa...