Takýto list našli tri dvojice detí v nedeľu doobeda v schránke. Aj s pásikom plným nezmyselných písmeniek. Všetky samozrejme pochopili a o jednej popoludní stáli pri domčeku na detskom ihrisku, presne tam kde našli posledný, ešte zimný poklad. A hľadanie sa mohlo začať.
Netrvalo dlho a mali v rukách prvú indíciu.
Smer určili bez problémov. Trošku ich ale vytrápilo miesto, pod chodníkom. Ale ani to netrvalo dlho a druhá indícia ukrytá pod mostíkom cez potok bola na svete.
Táto ale detské rozumčeky vytrápila trošku viac.
Azimut pochopili. A po malom zaváhaní sa rozbehli krížom rovno k cieľu. bol ním druhý potok na opačnej strane dediny. Teraz, aký asi konár nerastie na strome, hmmm ...
A po chvíľke hľadania to našli púzdro na vrták. No kto to kedy videl aby také čosi rástlo na strome. Ale čo s ním? Po malom navádzaní podľa hádanky prišli detváky na to, že hady sú tie popísané pásiky papierov. Na dešifrovnie použili práve toto púzdro správneho priemeru, ktoré písmenká správne zoradilo.
Tak tri papierové takzvané hady vydali tajomstvo. Šifra doviedla celú bandu hľadačov pokladov k elektrickému stĺpu s číslom 64. Pod ním sa ukrývala posledná indícia.
Úplne ľahké. Po chvíľke všetci sedeli tam kde mali, ale oddchovať sa im nechcelo. Uvedomili si že biele drevo sú brezy a tak ich začali prehľadávať, Huráááááá, máme to, tam je!
Tam jeee! Na stromeeee! Musíme ho zložiť!!!
Našli sme poooklad, našli sme poooklad, takýto pokrik sa ozýval všade dokola. Teraz už len otvoriť čarovnú truhlicu a spravodlivo sa podeliť.
Šesť hľadačov bolo spokojných, vybehaných. A boli šťastný, že zvládli všetky hádanky a indície. Poklad bol veru zaslúžený.
