Som sebec. Venujem sa svojmu životu, lebo len tak dokážem dať ľudom okolo mňa lásku a porozumenie, maximum zo seba. Zoznam autorových rubrík: Veci príjemné, Veci úvahové, Veci zúrivé, Súkromné, Nezaradené
Tu sa odkazujem na článok časopisu Economist, k nastávajúcemu referendu. Nebudem brať do úvahy obsah k téme referenda, to nechám na ľuďoch čo sa rozhodnú k referendu ísť. Skôr som sa zhrozil, čo sa už aj verejne hovorí o demokracii.
Dnes som popri ceste videl billboard zrejme zaplatený stranou Smer, zameraný proti kandidátovi na prezidenta pánovi Kiskovi. Nestihol som ho odfotiť, ale znel približne: "Kiska je za registrované partnerstvá homosexuálov". Brutálne zavádzanie a zneužívanie slov tými, čo nám vládnu...
My, občania slovenskej republiky, uvedomujúc si že tento štát patrí nám, a že nami volení zástupcovia a všetci ostatný štátny zamestnanci sú naši zamestnanci, týmto príjmame štatút zamestnávateľa.
Zamestnávateľ: Štát. Na výplatu pracujú: občania, voliči. Bežný úradník, povedzme na finančnom riaditeľstve. Neplní si povinnosti, musí za to niesť zodpovednosť. Nasleduje postih, možno prepustenie. Minister, povedzme zdravotníctva. Neplní si povinnosti, až tak že niekto zomrie. A sám si povie že to je v poriadku. A my ovčania tohto košiara, mlčíme. Bez váhania im pošleme výplatu. Našim zamestnancom, čo majú pracovať pre nás! Pre mňa, Teba a aj Teba...
- Kancelárska práca, sedím za PC. Táto veta mi zarezonovala ako odpoveď na otázku: - a čo robíš? Sarkastisky odpovedám: - No na šijacom stroji sa chatovať nedá. A že vraj kto chce dokáže všetko. Tak si to poďme skúsiť.
Málo je dnes takých, málo je dnes medzi ľuďmi človekov ... ale asi ich pribúda. Pán Štepka sa iste neurazí , že som si požičal úryvok z jeho Jánošíka.
Potrebujete niečo z dreva urobiť na mieru? Niečo atypické? Podnikanie po slovensky, alebo ako som si objednal obyčajný prah mimo štandardných rozmerov...
- A či ty vieš, Kubko, že na Jána poklady zo zeme vyhárajú? - Veru tak. Poďme sa mi pozrieť ta, čo sme posledný poklad našli. Zídeme sa tam hodinu potom, ako je slnko najvyššie. - Ale všetko si starostlivo odložme čo nájdeme. Čo keď sa nám takô zíde. A vezmime si to so sebou - ... aj kompas sa zíde, nech nezablúdime ...
Nie len na východe mám zlé skúsenosti s ubytovacími službami. Pred časom som absolvoval podobnú šnúru prezentácií ako teraz, vtedy sme sa s dôverou ubytovali v penzióne v Bratislave. Aby som neurobil zlé meno len východniarom, ponúkam Vám vtedy autenticky zapísaný príbeh ...
S kolegami som vycestoval na služobnú cestu na východné Slovensko. Šnúra prednášok po celom Slovensku, jedna z nich na východe. Predpokladal som klasický priebeh, pricestujeme, ubytujeme sa, večera, prespať, raňajky, prednáška a cesta ďalej. Ale nastalo pár situácií, s ktorými sme sa s kolegami „bohužiaľ" nestretli nikde, len tu.
Klzká cesta. Kolóny. Ťuknutia. Tri autá odchádzajú na krajnicu. Klasický obraz malej nehody. Som presvedčený, že každý vie, kto do koho "ťukol". Ale asi to každému účastníkovi jasné nie je.
Túto otázku predniesla moja štvorročná dcérka kolegyni cestou z práce a zo škôlky. Ja som si zahryzol do jazyka. Kolegyňa Jarka, starostlivá stará mama štyroch vnúčat, sa nadýchla k vysvetleniu. Nevediac do čoho sa púšťa...
Vyrazil som na služobnú cestu. Služobným autom z Banskej Bystrice, cez Handlovú, Nováky, popri Trenčíne na Drietomú, Slavkov, Brno a do Prahy. Cesta po hranice prebiehala v pohode. Ale ako som prešiel Starý Hrozenkov, niečo sa zmenilo. Išlo sa mi veľmi zvláštne. Dlho som nevedel čo sa deje. Došlo mi to v Slavkove. Konečne. Diera. Oficiálne nazývaná výtlk(dúfam že to píšem správne).
Vyjadrenie Vám pošleme do týždňa. To boli slová úradníčky zdravotnej poisťovne, keď som žiadala potvrdenie na vydanie inhalátora pre moju dcérku. Inhalátora, ktorý lekár považoval za nevyhnutný k okamžitej liečbe zápalu pľúc mojej 3 ročnej dcérky. Išla som do lekárne, kam ma lekár poslal. A že ho mám používať okamžite. Potrebné je však potvrdenie zdravotnej poisťovne. A to trvá týždeň. Týždeň neliečenia, týždeň pre zákerné baktérie ... príbeh som prerozprával so súhlasom mamičky malej Emmky.
Pojem krepý, ak ho niekto pozná, sa vzťahuje výhradne na Banskú Bystricu a okolie. Všeobecne sa tým zjemňuje pojem hlúpy, alebo nemožný. (čo nám povie slovník). Hoci som v okolí Banskej Bystrice vyrastal a dodnes žijem, nikdy som sa nestotožnil so spojením "Krepá Bystrica". Vždy som to spájal len s pár jedincami. Skúsenosti v aute za posledné obdobie mi však skalopevné presvedčenie značne narúšajú.
Šoférujem auto. Ja, cesta, kľud. Predo mnou ide pomaly Avia. Rovná prázdna cesta, ideálne na predbehnutie. Zrazu: - nepredbiehaj, nemáš sa kam ponáhľať - Vnútorný hlas. Neviem prečo spomalím a ďalej sa vlečiem. Odrazu vpredu vychádza z lesa kamión z drevom. Ávia sotva zabrzdí, ja zastavujem v pohode. Nechpredbieham ...
Odkedy si pamätám, spájajú sa mi s vianocami vianočné oblátky. Nie ich jedenie, ale pečenie. Pamätám si zvuk ktorý vydávali želiezka, tak sme u nás volali stroj na ktorom ich mamka pekávala. Ale najviac mi utkvela moja detská úloha: sedel som pri vypínači a podľa mamkiných pokynov reguloval teplotu želiezok. A tešil sa na "nepodarky", teda tie čo nemali želaný tvar a hlavne, hlavne sa mohli hneď zjesť...
- Vieš čo? dnes mi to nevydá.- Tak túto frázu počúvam niekoľkokrát týždenne. Či už pracovne a či súkromne. A priznám sa aj ja som nútený to občas povedať. čo je vlastne čas. K týmto myšlienkam ma priviedla jedna úvaha http://janamikluscakova.blog.sme.sk/c/250212/cas.html . Autorka mi dovolila použiť ho ako východisko, či citovať za čo jej ďakujem.
Niekedy sa udalosti zdanlivo jasné ukážu inak. A tak sa zo samozrejmej veci, teda aspoň pre väčšinu z nás, stane udalosť tak neobyčajná, tak silná, že ostane dlho vo vedomí a ešte dlhšie v srdci. Hoci trvá len pár minút. A deje sa to tu a teraz...
