Tak sa mi zase raz podarilo usmerniť kolegov do lacnejšieho penziónu z internetu, v širšom okolí Bratislavy.
Príchod:
Kolegovi ani po treťom upozornení nezmenili meno z pomaďarčeného na slovenské ...
Ubytovanie:
Večer som si chcel dať jedno pivo od smädu. no ponúkli mi plechovkový Corgoň 10 stupňový za 1,70€, vskutku ľudová cena :)
Izby v pohode, sprcha, tak na prespanie, kolegyňa čo mala jednoposteľovú izbu si pospala asi do polnoci, potom do vedľajšej izby v tej papundeklovej búde prišiel pár stredného veku, zjavne zoznámený na parkovisku Slovnaftu. Pustil si telku a z rozhovoru ... citujem kolegyňu: "Tinka, urobím Ti rožtek ... podnapitý hlas, počkaj idem cikať ... cikáááám" ... no a potom bolo vraj počuť úplne všetky zvuky nie len z televízie ale aj zo vzájomného ... harašenia. Tinka šepká: "Ja to nerobím kvôli peniazom, to mama je na peniaze".
Kolega spal, ja som od tretej bol hore kvôli teplu a otvoriť okno tak ten mrak hladných komárov sa vrhne na mňa, tak som sa šiel o piatej prejsť na vzduch a oddýchol som si viac ako za celú noc.
Raňajky:
Potešilo ma že raňajky nemusíme zháňať, za 3 € ... dobrá cena, lenže za čo: dve hrianky a medzi nimi zlepený plátok šunky s kečupom ... kolegovia na mňa kukali že či som zmrzol, či ma vôbec do truhly narovnajú, ale hlad je hlad, čakali sme džús, kávu, čaj, vodu a kupodivu ... nič. V podstate nás to ani neprekvapilo, takže hrianky za 3 € = raňajky v penzióne Modrý Dunaj.
Odporúčanie:
Vyskúšali sme, stačilo, odporučím len úhlavnému nepriateľovi ...
