Príchod, ubytovanie sa. Všetko v pohode. Kolegovia ktorí dorazili skorej už odhadli, že na večeru pôjdeme mimo penzión. Po chvíľach rozhodovania, do ktorej prázdnej reštaurácie zapadnúť sme sa rozhodli pre tú so zeleným logom. Okrem našej skupiny a čašníka tam nebol nikto, tak sme poprosili aby našu „milovanú Šeherezádu" vypli. Usadili sme sa a ...
Faux pas- čítaj fo pá číslo 1: Bolo nás sedem, z toho jedna žena. Bohužiaľ čašníka ani pri objednávaní, ani pri nosení jedál ani len nenapadlo otočiť sa ku nej ako k prvej. Zamrzí, ale s úsmevom ideme ďalej.
Faux pas číslo 2: Dvaja kolegovia si objednali cesnačku, ostatní polievku vynechali. Polievku priniesli, vyzerala ako vývar z bujóna. Bohužiaľ nie len vyzerala, ale aj chutila. Slovami kolegu: „Vyvarená hruda soli so suchým chlebom." Takže polievku kolegovia vrátili.
Faux pas číslo 3: Platenie. Šikovný čašník by viedol partiu hostí k tomu, aby si každý platil sám. Dostať prepitné za od siedmich sa mi vždy vidí viac ako prepitné za jeden účet. Ale, jeho rozhodnutie.
Faux pas číslo 4: Keď sa čašník sa vrátil a položil nám na stôl účet s kalkulačkou nech si to rozrátame. To už niektorí nevydržali a smiali sa takmer nahlas.
Po večeri sme zapadli na penzión a spali. Raňajky sme mali objednané na siedmu ráno.
Faux pas číslo 5: Penzión prechádzal z ulice cez pasáž do reštaurácie. Zrazu sme narazili na zamknutú bránu, od ktorej nemal nik z nás kľúč. Tak sme sa postupne nazbierali za 15 minút všetci a zohnali niekoho z personálu, kto nám onú bránu odomkol. Presun na raňajky sa začal.
Faux pas číslo 6: Každý si objednal nejaký nápoj, kolegyňa kávu. Ale s akou lyžičkou ho dostala? Ja som sa už neubránil irónii, že vždy lepšia ako polievková. Aj keď ku tej zmrzline by sa táto predsa len viac hodila.
Keď kolegovia išli platiť účet, vraj to bolo „závratne rýchle." Ale nebol som tam tak nemôžem popísať.
Neviem či sme len mali takú smolu, alebo je to štandard. Väčšina Slovákov si robí z východniarov žarty. Mám odtiaľ manželku, veľmi dobrých priateľov a môžem potvrdiť že ľudia tam nie sú zlí. Aj keď nie v takejto časovej koncentrácií, ale často sa tam stretávam s podobnými príhodami. Práve pre takéto detaily sú potom všetci z východu hádzaní do jedného vreca. Snáď nad ješitnosťou zvíťazí zdravý rozum, ľudia toto nebudú brať ako urážanie, ale ako motiváciu. Darmo, ak sa obyvateľ z iného kúta Slovenska, prípadne z Čiech stretne s toľkýmito „náhodami" za necelých 24 hodín, aký obraz si z regiónu odnesie.
