Nechajme ako dôkaz popísať udalosť očitému svedkovi JozefoviMiloslavi Hurbanovi. Keď prišli do reštaurácie, zbadali bohato prestreté stoly.Chystali sa usadiť v rohu, zajesť klobásky s chlebom a iba pregĺgať pri pohľadena záľahu jedla. A teraz už citát:“ Ale tu Ľudovít nám za pätami a volá nás kustolu spoločnému. My vyhovárame sa na svoju kasu chudobnú, - reč, pravda, išlapo latinsky, aby číhajúci posluhovia nerozumeli, o čo ide. Ale Štúr „ničnerobí," vetí, „len vy poďte, my budeme dnes všetci spolu obedovať."
Núkať sa nedali, veď ich volal sám Štúr. Hodovali, spievali.Čím viac ich však začalo mátať, kto to všetko zaplatí: "Z rokovaniapotichmého vyšlo najavo, že pri nás niet toľko drobných, aby sme mohli smelohostinskému do očú sa podívať; uzavreli teda naši vodcovia dvoch, PavlaČendekoviča a Jaroslava Borika, poslať do Bratislavy pre peniaze, ale myostatní mali sme len ďalej hostiť sa a veselo zabávať, tak aby nik nezbadalnašu pravú situáciu." Štúrovci sa veselo zabávali ďalej. Dokonca si začaližarty robiť z prázdnych vreciek.Hostinský začal čosi šípiť. Preto sa mlaď slovenská pre istotu začala radšejopäť po latinsky bavkať. Na poslednú chvíľu dorazil financmajster Čendekovič.„No ale teraz už dosť, bratia", končil komers Štúrov alter ego, „podDevínom nie je miesto na komersy; komers si zakončíme u Steinmetzla.“ Končíspomienky Jozef Miloslav Hurban a my dodávame, že Steinmetzel nebol nik iný,ako bratislavský krčmár.
P.S. Včera sa do mňa pustilo niekoľko diskutujúcicha robilo si žarty, že občas pomením mäkké a tvrdé i, y. Som starýBernolákovec a preto chcem aspoň prezradením pravdy o výlete na Devíndať za vyučenie Štúrovi a jeho počmáranej ypsilonovej kodifikáciislovenčiny. Tak moji - ak nájdete v mojom príspevku nejakú gramatickú blbôstku, vybodnite sa na ňu - obsah je dôležitejší ako forma...
Citované zo spomienok J.M.Hurbana : Výlet na Devín
