Dobrovoľný výskumník malej úlohy: Využitie blogu na úpravu okolia môjho ja. Zoznam autorových rubrík: Tu si žartujem, Tu nežartujem, Tu vás chcem nasrdiť, Tu mi je to jedno, Varím si, Súkromné, Nezaradené
Stravovať sa treba. Horšie na tom je, že sa máme vraj stravovať zdravo. Ženuška moja ľúbezná mi povedala, že si chce od dnes nasadiť delenú stravu. Na moju otázku, čo tým myslí, odpovedala, že aby som počkal, že uvidím. Mám dvadsať dioptrií a tak som sa opýtal, či jej delená strava zlepší môj zrak. Dosť významne sa na mňa pozrela, poťukala si po čele a odišla sa deliť.
Mám písať nejaké texty, ale sa mi do nich nechce. A tak som rozmýšľal, ísť von s havicou Tinou alebo vám niečo prezradiť o mojom manželstve. Zvíťazilo druhé, lebo treba poučiť ženáčov, už obrúčkovaných povzbudiť, že nie sú sami a Tina môže ísť von, až kým sa mi minú tie dve cigarety.
Ak vás trápi strach, že vám zostane na Vianoce v krku kosť, môžete si na budúci rok sami chovať vianočného kapra bez kostí. Stačí, ak si ho zoženiete dva mesiace pred sviatkami. Dáte ho do vane a kúpať sa chodíte k susedom s tým, že vám prestala tiecť teplá voda. Oni to pochopia.
Zachcelo sa bláznivo putovať po histórii gastronómie a predstavovať si, ako by sa vyvíjali dejiny varechy, keby by bolo po mojom. Zobral som si na paškál všetky národy, ktoré hýbali svetom, čiže Egypťanov, Keltov, Grékov a Rimanov. Dejiny síce tvorili výrazné mužské osobnosti, ale pod ťarchou mojich historických faktov musím konštatovať, že medzi kuchárskymi babrákmi v histórii výrazne dominovali muži.
V zakalených bahnistých vodách slovenskej žurnalistiky udávajú tón trochu odrastení sopliaci a sopliandy, ktorí kašlú na zásady serióznej žurnalistiky. Sú ochotní napísať všetko, čo si žiada majiteľ média a majú žalúdok i sily snoriť po zhovadilostiach 26 hodín denne. Zákonite ako protiváha musela vzniknúť nová agentúra ZEMOPRESS. Necháva všetky celebrity na pokoji a vždy snorí v mútnych vodách takej skupiny osôb, či tvorov, ktorá je po ruke. Dnes ZEMOPRESS ponúka správy ako dôkaz hlbokej znalosti zvieracej politiky, kriminality a noviniek z VIP spoločnosti.
Novo zbohatlíkom a rýchlo kvaseným celebritám chýba ku úplnému šťastiu iba šľachtický titul. Teda aby ich plebs oslovoval vo verejnom styku : Vaše vysokoblahorodie, prosím ponížene. Že ujo a teta Mojsejovovci a vám podobní? Preto vám teraz ponúkam jednoduchý recept na modrú krv.
Chcete mať psa? Podvedome cítite, že bez neho nemôžete prežiť už ani sekundu? Tak si radšej kúpte čokoládového. Prečo? Myslel som si, že mám a chovám bíglicu Tinu. Omyl, ja som jej, a nie ona je moja. Ona chová mňa, ja jej dávam iba žrať. Môj život s Tinou sa neriadi mojimi pravidlami. Kolobeh života našej rodiny sa rúti presne podľa siedmych psích prikázaní.
Nemám rád krv, nešťastie, bezmocnosť a smútok v čiernej kronike. Aby som sa zo záplavy hrôz nezbláznil, zaviedol som nový žáner – bielu kroniku. Čiže čo sa stať malo, ale chvalabohu sa nestalo. Pozor, nebude to milá prechádzka ružovým sadom. Len si prečítajte!
Prečo nám dal Stvoriteľ slepé črevo? Nie je na nič. Iba trápi. To by bolo jedno vysvetlenie, lebo Boh nerobí nič len tak pre nič za nič. Všetko má svoj poriadok. Predsa len dať do dokonalého výtvoru akým je človek niečo, čo po zapálení zvýrazňuje peklo okolo nás na neznesiteľnosť, sa vedcom zdalo trochu, Pane môj, prepáč, prehnané. Pátrali a znovuobjavili dávno pred nimi objavené, ale dnes zabudnutú funkciu slepého čreva, ktorá dokazuje absolútnu jasnozrivosť Stvoriteľa. Slepé črevo máme v tele na to aby nás trápilo, ale zároveň je tam, aby nás chránilo. Appendix (slepák) chráni človeka.
Je vás veľa, ktorí prišli z celého Slovenska k nám do Bratislavy. Vitajte a nič nepýtajte. Skôr sa naučte naše mesto poznať tak, aby ste ho poznali omnoho viac, ako drvivá väčšina tých, ktorých stretávate v meste a čo sa považujú za starých Bratislavčanov. Vedia o jeho histórii prd. Práve preto vám ponúkam zabudnuté perličky z histórie nášho mesta. To preto, aby ste mohli na návšteve v bývalom domove ohurovali príbuzenstvo v akom neskutočnom meste teraz žijete.
Veľká Morava sa nerozpadla preš nesvornosť Svätoplukových synov, ale pre nadbytok cholesterolu v cievach starých Slovienov. Pri vykopávkach na nitrianskom hradnom vrchu sa našiel zbytky jedálneho lístka z korunovácie Rastislava v roku 846. Pre všetkých svadobných hostí bola pripravená varená sliepka a jačmenná kaša bez omastku. V tom čase najdrahšia a najvychýrenejšia delikatesa. Zdá sa vám to absurdné? Uvažujeme spolu.
Papierové SME mám rád a rád si ho kupujem v stánku pri Slimáku (vy z Bratislavy viete, čo u nás Slimák je, pre vás ostatných, je to malý obchodný dom). Predáva v ňom nesmierne veselý, trefný a dobre naladený starší pán akoby z iného sveta predavačov. Aj keď sa zle vyspím, on ma naladí do ružova. A niekedy mi je ľúto, že ani SME neprináša obsah, ktorý by ma naladil do úsmevu, ako onen pán zo stánku s novinami. V novinách je veľa smutno reálneho. Preto Ti píšem, milá redakcia, otvorený list, a hovorím Nonono!!! Ponúkam ti vzor, aké správy chcem od pondelka v SMEčku čítať.
O potope sveta existuje mnoho nepravdivých legiend a hypotéz. Pravda o potope je však iba jedna. Tá moja a vy by ste si ju mali prečítať. Ono to bolo tak. Noe sedel na zadnej palube. Všetko okolo neho vrešťalo, kvičalo, pišťalo, revalo. Okrem zvukov zhromaždenej zvere mal už tiež plné zuby svojej ženy. Už dávno oľutoval, že poslúchol príkaz z hora a vzal ju ako vzorku. Mal som radšej vyhynúť... Zúril Noe a uhol si s čutory. Vtom pribehla jeho žena, vytrhla mu čutoru a prehodila cez zábradlie do mora. Pred hodinou si bol už ako sviňa. Teraz máš riadnu opicu a stále si smädný ako ťava. Nehanbíš sa ? Noe si utrel bradu. Nie. Môžem za to, že Veľký šéf povedal, aby som s cestujúcimi vychádzal ako jedna rodina ? Žena len zúfalo rozhodila rukami a odišla kŕmiť cestujúcu pospolitosť.
