Dobrovoľný výskumník malej úlohy: Využitie blogu na úpravu okolia môjho ja. Zoznam autorových rubrík: Tu si žartujem, Tu nežartujem, Tu vás chcem nasrdiť, Tu mi je to jedno, Varím si, Súkromné, Nezaradené
Aj som zabudol, že mám blog. Nepísal som dlho, lebo nebolo o čom. Nič ma okrem tohto sveta netrápilo. Dnes ma však postihlo niečo, čo si zaslúži dobre si zablogovať. Stalo sa niečo, s čím si neviem rady. Nepomohol by veterinár, ani Sloboda zvierat a moja jediná nádej je znovu zvolať mimoriadne zasadnutie vlády. A prosím, tu nejde iba o nejaké zaspatého psa. Ide o čosi menšie, ale omnoho väčšie.
Nelson Mandela bol väzeň svedomia. Tí, čo mali mozog v hlave, prišli na koncert za jeho prepustenie v roku 1988 do Londýna sami do seba. Čo malo len hudobný sluch a hlas, pristúpilo na to, že si vzalo od manažérov letenky a ukázalo sa na starom dobrom štadióne vo Wembley, lebo načim. A tí čo, sme mali svedomie, sme prišli sami alebo držali palce pred TV obrazovkami. Bolo by dobré, aby sme si podobnú akciu zopakovali aj v Banskej Bystrici.
Stravovať sa treba. Horšie na tom je, že sa máme vraj stravovať zdravo. Ženuška moja ľúbezná mi povedala, že si chce od dnes nasadiť delenú stravu. Na moju otázku, čo tým myslí, odpovedala, že aby som počkal, že uvidím. Mám dvadsať dioptrií a tak som sa opýtal, či jej delená strava zlepší môj zrak. Dosť významne sa na mňa pozrela, poťukala si po čele a odišla sa deliť.
V bratislavskej časti Trnávka po ceste behajú potkany. Deratizátor vysvetlil, že teraz ich je viac ako obyčajne. Zblblo ich teplé počasie. Ráno ma zobudil spev vtákov. Úplne ako na jar. Nie som ornitológ, ale presne takto sa začína vtáčia ruja, či ako sa tomu odborne hovorí. Samce pištia a štebocú o dušu, lákajú samčuľky a chystajú hniezda. Prosím, je 13. februára. Včera na záhrade zo zeme vykukla dážďovka. Normálne sa tam motala, a zaliezla, až keď o ňu prejavila záujem Tina a drgla do nej ňufáčikom. Čo tým chcem povedať? Nič viac a nič menej, len že mám strach.
Tak nám Hillary Clintonovie odštartovala kampaň. Držím jej palce, lebo toho uja s prasačími očkami naozaj neľúbim. Svet potrebuje zmenu a to riadnu. Po prvý krát môže byť prvou dámou Ameriky ujo Bill.
Mám písať nejaké texty, ale sa mi do nich nechce. A tak som rozmýšľal, ísť von s havicou Tinou alebo vám niečo prezradiť o mojom manželstve. Zvíťazilo druhé, lebo treba poučiť ženáčov, už obrúčkovaných povzbudiť, že nie sú sami a Tina môže ísť von, až kým sa mi minú tie dve cigarety.
Skutočne. Ako to rátam, tak to rátam, po všetkých sľuboch, ktoré som dal alebo ktoré som dostal, sa všetko na svete vyrieši po sviatkoch. Stretneme sa ľuďmi, s ktorými sme neboli pol storočie, vyriešime všetky zapeklité problémy, s ktorými sme si nevedeli poradiť po celý tento rok a ešte nám zostane dosť času, aby sme zbavili po sviatkoch svet hladu, vojen a zla.
Ak vás trápi strach, že vám zostane na Vianoce v krku kosť, môžete si na budúci rok sami chovať vianočného kapra bez kostí. Stačí, ak si ho zoženiete dva mesiace pred sviatkami. Dáte ho do vane a kúpať sa chodíte k susedom s tým, že vám prestala tiecť teplá voda. Oni to pochopia.
Zachcelo sa bláznivo putovať po histórii gastronómie a predstavovať si, ako by sa vyvíjali dejiny varechy, keby by bolo po mojom. Zobral som si na paškál všetky národy, ktoré hýbali svetom, čiže Egypťanov, Keltov, Grékov a Rimanov. Dejiny síce tvorili výrazné mužské osobnosti, ale pod ťarchou mojich historických faktov musím konštatovať, že medzi kuchárskymi babrákmi v histórii výrazne dominovali muži.
V zakalených bahnistých vodách slovenskej žurnalistiky udávajú tón trochu odrastení sopliaci a sopliandy, ktorí kašlú na zásady serióznej žurnalistiky. Sú ochotní napísať všetko, čo si žiada majiteľ média a majú žalúdok i sily snoriť po zhovadilostiach 26 hodín denne. Zákonite ako protiváha musela vzniknúť nová agentúra ZEMOPRESS. Necháva všetky celebrity na pokoji a vždy snorí v mútnych vodách takej skupiny osôb, či tvorov, ktorá je po ruke. Dnes ZEMOPRESS ponúka správy ako dôkaz hlbokej znalosti zvieracej politiky, kriminality a noviniek z VIP spoločnosti.
Novo zbohatlíkom a rýchlo kvaseným celebritám chýba ku úplnému šťastiu iba šľachtický titul. Teda aby ich plebs oslovoval vo verejnom styku : Vaše vysokoblahorodie, prosím ponížene. Že ujo a teta Mojsejovovci a vám podobní? Preto vám teraz ponúkam jednoduchý recept na modrú krv.
Chcete mať psa? Podvedome cítite, že bez neho nemôžete prežiť už ani sekundu? Tak si radšej kúpte čokoládového. Prečo? Myslel som si, že mám a chovám bíglicu Tinu. Omyl, ja som jej, a nie ona je moja. Ona chová mňa, ja jej dávam iba žrať. Môj život s Tinou sa neriadi mojimi pravidlami. Kolobeh života našej rodiny sa rúti presne podľa siedmych psích prikázaní.
Nemám rád krv, nešťastie, bezmocnosť a smútok v čiernej kronike. Aby som sa zo záplavy hrôz nezbláznil, zaviedol som nový žáner – bielu kroniku. Čiže čo sa stať malo, ale chvalabohu sa nestalo. Pozor, nebude to milá prechádzka ružovým sadom. Len si prečítajte!
Tlčú nás baby, keď sa vrátime z krčmy? Tlčú! A môžeme si za to sami? Nemôžeme! Na pár prepleskov mokrou handrou poza uši v predsieni sa dá zvyknúť. No čo je horšie, ženy si na nás už trúfnu aj na verejnosti a tam nás zrúbu. Vybehnú pred dvere a zmastia nás pred potešenými susedmi. Na Slovensku sa s tým musí konečne urobiť poriadok. Vinník je jasný: za všetko môže demokracia.
Varím rád a myslím si, že hlavne o mne spieva Karel Gott, že je to na mně hodně znát.“ Hlavne z profilu. Doma som už pokazil všetky zrkadlá, lebo sa do nich nezmestím. Po poslednej skúsenosti sa budem musieť naučiť variť nohami. Alebo aspoň v rukaviciach z rytierskeho brnenia. Predstavte si, aká sa mi prihodila krutá tragédia.
Príroda sa konečne začala prispôsobovať ľuďom. Robí si čo chce. Včera som videl rozkvitnuté sedmikrásky a púpavy. Neklamné znamenie jari. Skôr ako sa v januári vyberiete na dovolenku k Slnečným jazerám v Senci alebo Zemplínsku šíravu, mali by ste absolvovať kurz bezpečného potápania. Je ešte jar, v novembri je voda v prírodných jazerách studená. Kým sa zohreje, naučím vás, ako sa správne potápať vo vani.
Prečo nám dal Stvoriteľ slepé črevo? Nie je na nič. Iba trápi. To by bolo jedno vysvetlenie, lebo Boh nerobí nič len tak pre nič za nič. Všetko má svoj poriadok. Predsa len dať do dokonalého výtvoru akým je človek niečo, čo po zapálení zvýrazňuje peklo okolo nás na neznesiteľnosť, sa vedcom zdalo trochu, Pane môj, prepáč, prehnané. Pátrali a znovuobjavili dávno pred nimi objavené, ale dnes zabudnutú funkciu slepého čreva, ktorá dokazuje absolútnu jasnozrivosť Stvoriteľa. Slepé črevo máme v tele na to aby nás trápilo, ale zároveň je tam, aby nás chránilo. Appendix (slepák) chráni človeka.
O druhej v noci ma zobudil poštár. Priniesol telegram až z Afriky. Od Egiho, ktorý sa vybral najprv do Švédska, aby nakoniec zakotvil v Burundi –Murundi, nám neznámej to krajine, ktorú všetci volajú africké Slovensko. Egi mi v telegrame, poctivec jeden, oznámil, že mi poslal mail, aby som si ho prečítal. Tu je v plnom znení:
Pred nedávnom som sa rozlúčil s priateľom môjmu slovenskému otvorenému srdcu na výsosť najbližším. Môj čierny brat Egi opustil Slovensko. Smeroval do škandinávskych diaľav. Dostal som od neho mail, ktorý ma prekvapil. Z jednej krajiny, ktorú som hľadal dosť dlho na mape. Volá sa Burundi-Urundi. Pozor, nie je to Burundi! Burundi-Murundi leží podobne ako Svazijské kráľovstvo. Nie vo vnútrozemí Juhoafrickej republiky, ale vo vnútri Burundi. Čo je však na tejto krajine zvláštne, inak ju tu v Afrike nevolajú len ako africké Slovensko. To ma prekvapilo. Ešte som nič také nepočul. No len čo som si prečítal Egiho e-mail, vedel som že našiel tretí domov. Po Mozambiku a Slovensku.
Každé slovo má inú silu. Len si porovnajte slová škvrna a fľak. Škvrna akoby len na seba mierne upozorňovala, no slovo fľak na vás doslova vrieska. Obidve slová sa môžu používať aj pred pobožnou babkou v kostole. Sú ale slová, ktoré sú tabu. Babku by trafil šľak a nezostal by po nej ani fľak, keby som pred ňou spustil niektoré slová, ktoré niekto naškatuľkoval do nadávok. Nemyslím naše írečite ako papľuh, odkundes, strela by do duše párala a podobné nádhernôstky. Myslím na slová, ktoré by mali mať v sebe zlý energetický náboj a za toho šľaka fľaka neviem, prečo u nás majú a inde nie. Berte teda toto zamyslenie ako prvú verejnú apologetiku slova kokot.
