K tej forme. Mámbruško, ba ako vravia moji neprajníci, brušisko. Zaoblenosť je tiež forma. Somvo forme sám o sebe a práve preto verím, že budem žiť večne.
Súdiac podľa reakciíokolia, moje mozgovébunky sa síce rodia, ale o to viac umierajú. Tukové bunky mi žijú večne a už formumôjho organizmus ovládli tak, že tvoria základ jeho obsahu - duše.
A keby sa mináhodou nepodarilo žiť večne, nie je to moja chyba. Som na správnej ceste k večnosti, ale niečo ma môže prejsť, ak si budem chcieť nasprávnej ceste na chvíľku sadnúť. A preto sa pripravujem aj na druhú, zatiaľ veľmi nepravdepodobnú alternatívu. Nebudem na Zemivečne a zomriem rovnako ako vy, ostatní smrteľníci.
No zomierať rovnako akovy je pod moju dôstojnosť. Už mám smrť naplánovanú tak, aby sa ma najmenejdotkla. Nechcem byť pri tom, až sa to stane. A keď už budem musieť byť pritom, keď si ma pán Boh zavolá, tak v pokoji dopijem a pôjdem.V nebi musí byť dobre. Zatiaľ sa odtiaľ nik nevrátil.
Po smrti by som moholbyť aj pochovaný. Stačí, ak na mňa nahádžu lístie, pretože, keď sa bude vstávaťz mŕtvych, chcem mať posledný súd za sebou ako prvý. A keby ma užpredsa len vložili do truhly, môže byť zánovná. Aj tri krát použitá. Bude mi jedno,v čom ležím.
Skončím výnimočne tiežcitátom. Aischylos povedal, že ľudia nenávidia smrť neprávom. Je to najistejšiaobrana proti mnohým chorobám a ťažkostiam.Takže mi moju chuť žiť večne nezáviďte. nebude to prechádzka ružovým sadom.
P. S. Ak sa chystátereagovať rozhorčene, že sa rúham, nech sa páči, len ukrižujte. Nech sa vám uľaví. Veď pretosom písal. Neznášam nalinkovaný život. Všetko podľa kalendára. Dnes je 1. novembra a práve preto sa teraz a iba teraz musí smútiť. Je Silvester a musíme oslavovať. Dnes je v kalendári spomienka na zosnulých, na ktorých si mnohí po celý rok niknespomenú. Kuk do kalendára a hurá, ide sa na hroby, nech nás vidia, že aj my sme tam. Cítiť z davu na cintoríne, ako to nazvať jemne, iba pretvárku.
