Praotec sa obzrel, či naozaj odišla. Ažpotom statočne vytiahol spod seba ďalšiu čutoru. Uhol si, ako sa na praotcabudúceho ľudstva patrí. Držiac čutoru pri ústach, vzal do druhej ruky záhadnúretiazku, ktorej druhý koniec mizol v mori. Úpenlivo sa ju snažil dostať z vodyvon. Pechoril sa márne. Nepovolila.
"A nevytiahnem a nevytiahnem. Ale malby som. Začína tu byť ako pred potopou. Bordel ako hrom." Lupol si zčutory, utrel bradu a podoprel si nešťastne hlavu. "Najviac ma štve táodfarbená krava Milka s káčerom Donaldom. Kašľú na celú potopu. Len sa celé dnimuchlujú. Ja som im hovoril, že bude prúser! Keď sa šéf dozvie, že káčer Donaldznáša kinder vajcia a Milka ich chce vysedieť, tak neviem..."
Opäť sa snažil vytiahnuť retiazku.Tentoraz už ťahal oboma rukami. Márne. Rezignovane si sadol, napil sa a obrátilhlavu k nebesiam." Na toho Donalda by si mal, šéfe, aj ty dohliadnuť. Jeto erotoman. Zabudol sa nielen s Milkou, ale aj s vydrou. Teraz tu behá rotavtákopyskov. A také zviera sme v zozname nemali. Ako to ja vykážem ?"
Napľul si na ruky a ťahal reťaz akozmyslov zbavený. Nič však nepomáhalo. Retiazka akoby prirástla k morskému dnu." Ale česť výnimkám. Had Lojzo robíušľachtilú osvetu. Je za bezpečný sex a nechce ani za svet vyliezť z hadice." Napil sa a ťahal. Ťahal a napil sa. "Alebo minule. Klokany sinatiahli vaky cez hlavu a behali mi tu, ako šibnuté. Že sú skorumpovaníkukláči. Chceli výpalné, inak podpália loď. Aj mi pred nosom šibrinkovali zozápalkami, ale našťastie cez vaky na očiach nič nevideli. Chceli si tam síceurobiť diery, ale bolelo ich to a tak to nechali."
Noe sa oprel o zábradlie a pozoroval koniecreťaze, ktorá sa strácala v hlbine. Okolo lode vyvádzali delfíny." A tietopotvory, "ukáže Noe na delfíny." Stále otravujú, že aj oni majú právovoziť sa na lodi. Že sú tiež cicavce. Počúvajte, vy inteligenti cicaví ! Keď ste takí múdri, pomôžte myvytiahnuť ten štupeľ z mora ! Nech je po potope a môžem tento bordel rozpustiťkade ľahšie !"
Množstvo príkladov dokazuje, že delfín máčloveka rád od nepamäti. Preto sa kŕdeľ delfínov sa potopil a svorne potiahol za reťaz. Ozval sa kvílivýzvuk a na hladine sa objavil vodný vír. Postupne sa zväčšoval. Hladina klesala.O niekoľko minút nebolo po vode ani pamiatky. Na dne ležala retiazka a na jejkonci štupeľ. Taká je teda pravda o konci potopy sveta. Žiadna holubica sratolesťou olivovou. Inteligentnému cicavcovi z morských hlbín môžemeďakovať, že potopa sveta nie je až do dnes.
