Milan Roman
Politika Migranti alebo výrobky z tuleňov?
Už pekných pár mesiacov sa Európska únia pozerá na státisíce ľudí, ktorí sa valia cez jej hranice. Popritom rieši MVO v Kambodži a obchodovanie s tuleňmi.
Ekonóm a analytik. V súčasnosti viceprimátor mesta Skalica. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Už pekných pár mesiacov sa Európska únia pozerá na státisíce ľudí, ktorí sa valia cez jej hranice. Popritom rieši MVO v Kambodži a obchodovanie s tuleňmi.
Kto má pre Roberta Fica väčšiu dôležitosť? Zástup slovenských živnostníkov alebo vyvolení zahraniční investori?
Nechať Roberta Fica rozprávať o daniach, štátnom rozpočte či o čomkoľvek súvisiacim s peniazmi, je rovnaké ako čítať diela od Ezopa.
Najprv nám dali istotu chudoby, potom robili pre ľudí (konkrétne pre tetu Anku) a teraz nás chránia.
Vláda zvýšila minimálnu mzdu na 405 eur. Nedala pritom na to ani cent zo svojho, nariadila to však urobiť všetkým zamestnávateľom.
Minulý týždeň desaťtisíce živnostníkov zistili o koľko budú na budúci rok minimálne odvody vyššie. Aby som sa neopakoval, tak len pripomeniem, že dosiahnu výšku 202,26 eura.
SZČO, teda samostatne zárobkovo činná osoba, alebo jednoducho ŽIVNOSTNÍK je prirodzeným ťahúňom a pilierom každej domácej ekonomiky. Za predpokladu, že štát funguje tak ako má a váži si tých, ktorí sa živia prácou.
Aktuálne prebieha rokovanie tripartity o minimálnej mzde, kde odborári s vládou hrajú divadlo o kompromise a zamestnávatelia vedomí si toho, že aj tak prehrajú, skúšajú aspoň symbolicky zabojovať.
Premiér Robert Fico sa očividne spolieha na to, že ľudia majú krátku pamäť. Zobral im peniaze, teraz slávnostne ohlasuje, že im časť vráti, ale musia ich použiť načo povie ON.
Aj vám sa zdá, že podnikatelia majú nespravodlivo veľa? A čo takýto pohľad na vec?
Prvý dôvod je ten, že mám pamäť. Veľmi dobre si pamätám, aká bola v deväťdesiatych rokoch atmosféra strachu, vyše 20percentné úroky v banke, nemožnosť dostať sa k vlastnému bývaniu a ošarpané budovy a ulice. Pamätám si strach ľudí o slobodu, o vlastné prežitie. A pamätám si i tých, ktorí vtedy vstali, nechali po sebe hádzať paradajkami od Mečiarových obdivovateľov a posunuli nás do západnej civilizácie. Aj preto možno dnes nemáme ukrajinské starosti.
Otvorený list skalickému primátorovi: Vážený pán primátor, keďže sa vo štvrtok uskutoční v Skalici zasadnutie vlád Slovenskej a Českej republiky, na ktorej sa zúčastníš ako hostiteľ i najvyšší zástupca mesta Skalica, mal by som jeden nápad.
Bratia Česi zaváhali. Neviem, či sú na tom s nezamestnanosťou až tak dobre, že si môžu dovoliť vyhodiť z okna stomiliónovú investíciu a 1500 nových pracovných miest, ale spravili tak. Svetový gigant Amazon vyšiel v Brne naprázdno a pozerá sa po ďalších stredoeurópskych lokalitách, kde by mohol postaviť svoje logistické centrum.
Priznám sa, že tento text nosím v hlave už pár dní, ale z dôvodu, že som chcel nechať vychladnúť emócie (aj moje), som ho odkladal. Taktiež hneď na úvod oznamujem, že Žanetu, obeť nehody na Záhorí som osobne poznal ,ale napriek tomu sa budem snažiť byť neosobný.
Keď práve prebiehal „utajený" zápas Slovana so Senicou zo známych dôvodov, niekde v tom čase som si dvakrát stihol zapnúť televízor. Strašná smola, videl som v rôzne dni neúplné dva zápasy českých futbalových mužstiev v európskych pohároch ( to je to, čo u nás nemáme).
Pamätám si rok 2000, keď som sa rozhodoval ako ďalej so svojím životom. Aj to ako som sa rozhodol pre samostatnosť a budúcu nezávislosť a začal som, ako tisíce iných živnostníkov podnikať. Veľmi som sa od nich nelíšil, robil som 15-20hodín denne a vydržal som v tomto tempe dlhé roky, lebo som stále videl pred sebou cieľ, ktorým bola nezávislosť moja a mojej rodiny od štátu teraz i do budúcna. Vtedajšia klíma tomu i priala, podmienky pre podnikanie, ktoré určoval štát, sa zlepšili a dá sa povedať, že každý, kto chcel a niečo vedel, tak bol schopný sa o seba postarať.
Fakt už mi lezú všetci na nervy. Nemali by, lebo sa zaoberám politikou a tu sa predpokladá kontakt s obyčajnými ľuďmi, ktorí môžu byť všelijakí (a veru aj sú).
Myslím, že sme dosť zle začali. My, predstavitelia slovenskej pravice (v ktorej existenciu stále verím), sme akoby nevychádzali zo slovenskej reality. V zahraničí sú možno voľby častejšie ako narodeniny, ale Slovák je predsa len trochu iný.
Prišiel mi list z Trnavského samosprávneho kraja. Istý pán Krajčovič, poverený vybavovať žiadosti o použitie erbu TTSK mi píše, že mi NEPOVOĽUJE použiť erb TTSK na plagáty a letáky spojené s mojou kandidatúrou. Možno by na tom nebolo nič zvláštne, ale má to jeden háčik. Ja som totiž o žiadne povolenie nežiadal. Zrejme teda TTSK nemá žiadne vážnejšie problémy ako odpisovať ľuďom na žiadosti, ktoré nenapísali.
Dnes je posledný deň, kedy sa dá vstúpiť i vystúpiť do (z) druhého piliera. Po dnešku sa uvidí ako efektívne minuli v Sociálnej poisťovni naše peniaze. Vyrábali letáky, brožúry, obálky, listy, preplácali poštovné, do toho PR články, rôzne vyhlásenia a podobne.