V poslednej dobe pozorujeme v spoločnosti narastajúcu mieru polarizácie. Prispeli k tomu nedávne prezidentské voľby, i tie parlamentné z konca septembra 2023. K upokojeniu nepomohol ani razantný nástup novej vládnej garnitúry k moci. Tá sa snaží “lepšoľuďom z opozície, plateným Sorosom,” ukázať ako sa vládne pevnou rukou štátu.
No nie je to zďaleka len o politikoch. Všetci robíme denne desiatky rozhodnutí, ktoré majú svoje následky. Každý z nás ma iné priority a ovplyvňujú nás pritom rôzne faktory. Od názorového ukotvenia, cez zdravotný stav, až po finančné možnosti.
Keď však svoj názor prezentuje verejne známa osoba, politik, športovec, herec, spevák alebo influencerka, mali by starostlivo zväzovať každé slovo. V dnešnej dobe sociálnych sietí a internetu, kde mnohí majú státisíce fanúšikov, to môže byť obzvlášť silnou zbraňou. Tu nájdeme paralelu naprieč profesiami.
Petra Pellegriniho počas prezidentskej kampane na sociálnej sieti podporili rapper (myslím toho tretieho najznámejšieho po Štefanovi H. a 2Pacovi), športovci či influencerka (mená si pozorný čitateľ doplní sám). Nevidel som na tom nič zlé. Veď aj na stranu Ivana Korčoka sa verejne priklonilo množstvo známych osobností. Je to ich slobodné rozhodnutie a našou úlohou nie je skúmať či sú za tým sympatie alebo budúca spolupráca.
Slobodná vôľba s politickými nákladmi
Rozhodne nie je na mieste, aby podporovatelia jedného či druhého kandidáta boli terčom posmechu. Iné to je v prípade následkov takejto podpory. Ak som nemenovaný influencer alebo športovec, ktorého sleduje štvrtina Slovenska na sociálnej sieti, môžem mať na názor ľudí pomerne veľký dosah. Čerpám z toho výhody, pretože sa mi ponuky na spoluprácu od spoločností len tak sypú.
No táto moja popularita prináša aj spoločenskú zodpovednosť. Ak totiž verejne podporím politika alebo kandidáta na prezidenta, musím rátať s tým, že so mnou nemenovaná automobilka alebo výrobca nápojov ukončí spoluprácu. Je to slobodné rozhodnutie spoločností, ktoré nechcú byť spájané s politikou. A tak to akceptujem a nezačnem sa oháňať paragrafmi a právnikmi.
Podobne to platí napríklad aj v prípade hokejového reprezentanta. Ten sa slobodne môže rozhodnúť či chce zarábať peniaze v ruskej KHL alebo v inej vyspelej európskej lige. Ak si však vyberie ligu, ktorá aktívne podporuje ruskú inváziu na Ukrajine a zločinecký režim, musí čakať stopku v reprezentácii. Minimálne kvôli tomu, že Rusko umiestnilo Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.
Politické pexeso
V politike ja schopnosť mobilizovať davy asi najväčšia. Ak som popredný opozičný politik a stojím na pódiu spolu s ďalšími členmi strany, tak je pomerne nebezpečné, keď burcujem voličov hanlivými pokrikmi na adresu hlavy štátu. A to bez ohľadu na to, že polovica mojich spolustranníkov má sluchové problémy.
Rovnako nevhodné je, keď, ako úradujúca ministerka zabávam svojich voličov na sociálnej sieti pexesom bývalých vládnych nominantov a odškrtávam tých, ktorí už sú vo vyšetrovacej väzbe. Politický život je vrtkavý a karta pexesa sa môže ľahko obrátiť.
No a na záver, ak sa súčasný pán premiér obáva, aby sme sa nedožili toho, že by mohol byť napadnutý niektorý z mladých koaličných politikov, tak by mal začať od seba. Práve on totiž nedávno vo svojom videu použil vetu “Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe.” Pri takejto rétorike je úplne zbytočné, ak pán budúci prezident vyzýva na upokojenie. Nehovoriac o tom, že tu nie tak dávno bol brutálne zavraždený novinár a novinári sú v súčasnosti terčom mnohých politikov.
Polarizovať spoločnosť a bičovať emócie je totiž oveľa jednoduchšie, ako ju následne upokojiť.
