Ešte v júni 2023, teda pár mesiacov pred ostatnými voľbami do NR SR, označil Pellegrini svoj odchod zo Smeru za politicky najlepšie rozhodnutie. Jeho materskej strane vraj chýbala viera v budúcnosť a tiež schopnosť kriticky sa pozrieť na chyby z minulosti.
Lenže, Smer z roku 2024 je oveľa vyhranenejší ako ten z roku 2020, keď ho „Pelle“ opúšťal. A rozhodne je diametrálne odlišný, od toho z roku 2000. Vtedy do strany vstupoval terajší predseda NR SR ako mladý nádejný socialista, plný ideálov.
Ideály si o Pellegrinim robili aj voliči. Dokonca aj mnohí opoziční. Verili, že tak, ako v roku 2020 našiel silu „ísť vlastnou politickou cestou,“ čím sa teraz v prezidentskej kampani hrdí, nájde i odvahu postaviť sa na správnu stranu histórie. No on vláde v zložení PS, Sas, KDH a Hlas nedal ani šancu.
Názorovo agilný Pellegrini
Všetky jeho rečí o názorovej odlišnosti so Smerom-SD sú nateraz už len prázdne frázy. Naplno sa to ukázalo v predvolebnej kampani o Prezidentský palác.
Pellegriniho názorovú agilitu už mu neveria ani jeho vlastní voliči. Tí sa len zmätene pozerajú na televízne obrazovky a nechápu, čo sa to s večne usmiatym lídrom Hlasu stalo. Veď len nedávno mu dali mandát v parlamentných voľbách. Získal post predsedu NR SR tam je predsa jeho miesto, tam má realizovať svoj program!
V evidentnej panike po prvom kole volieb, kde Ivan Korčok získal o vyše 5-percent viac, sa Pellegrini rozhodol voči svojmu súperovi ostrejšie vymedziť. Neváhal pri tom použiť polopravdy. Keby sme chceli byť vecní, môžeme ich označiť pokojne za klamstvá.
Dobu kešu vystriedala doba internetu
Na internete a sociálnych sieťach sa množia krátke videá, ktoré predsedu Hlasu konfrontujú s jeho protichodnými výrokmi.
Pellegrini tak veľmi túži po poste hlavy štátu, že je ochotný poprieť alebo zásadne prehodnotiť svoje postoje. Má však smolu, že nežijeme v roku 1994 a nehádžeme noviny po prečítaní do „šporhela.“ Jeho názory sú na internete ľahko dohľadateľné.
V snahe zapáčiť sa voličom SNS, Republiky a rusofilom, volí voči Kremľu umiernenejší tón. Pritom sa pokúša vykresliť Korčoka ako človeka, ktorý nás chce zatiahnuť do vojny a na ukrajinský front pošle deň po svojom nástupe do funkcie prezidenta tisíce slovenských junákov. Pozorný fanúšik politiky si iste všimol, že rovnakú taktiku v prezidentských voľbách v ČR použil pred rokom Andrej Babiš. Samozrejme neúspešne.
Jedno z uvedených videí, konfrontuje Pellegriniho práve so spomínaným výrokom o našich vojakoch na Ukrajine. Sám v ňom priznáva, že o poslaní vojakov na cudzie územie, rozhoduje iba vláda a jej rozhodnutie následne musí odobriť NR SR. Prezident na to nemá žiadny dosah.
V ďalšom videu, z jednej z politických diskusií, Pellegrini hovorí, že má ambíciu, stať prezidentom, pretože chce ochrániť túto vládu. Pán predseda NR SR by si mal uvedomiť, že prezident SR by mal byť nadstranícky a jeho úlohou je predovšetkým zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov a reprezentovať našu krajinu navonok.
Líder Hlasu sa tiež obáva, že, keď sa stane Korčok prezidentom, ľudia prídu o svoje sociálne istoty. Nuž pán Pellegrini, ako predseda koaličnej strany a predseda NR SR, hádam máte väčší dosah na schvaľovanie a ochranu sociálnych istôt. Aspoň Vás, teda nebude mrzieť prípadná prehra v prezidentských voľbách.
Štátom platený kariérny politik
Svetlým momentom Pellegriniho rétorického cvičenia bola aj výčitka smerovaná na Korčokovu diplomatickú kariéru. Vraj je ako kariérny diplomat prezliekačom kabátov.
Oponent by mohol namietať, že ako kariérny diplomat a nie stranícky politik, sa Korčok nepozerá na to, aká je v jeho vlasti aktuálne vládna garnitúra. Proste slúži svojej krajine. Hádam sa od slovenského diplomata neočakáva, že si zbalí kufre a pôjde pracovať pre Madagaskar alebo Kubu.
Tím ľudí okolo predsedu Hlasu tiež vyčíta Ivanovi Korčokovi, že ako kariérny diplomat, bol celý pracovný život platený štátom. Nejednému občanovi mohla táto poznámka nadvihnúť kútiky, keďže Pellegrini je v politike takmer štvrťstoročie. Za tú dobu vystriedal väčšinu ústavných a ministerských funkcií, ktoré sú samozrejme platené štátom.
Peter Pellegrini je od konca prvého kola volieb v panike. Precenil svoj potenciál a robí jednu školácku chybu za druhou. Netreba ho pri tom vyrušovať. Hoci by mu jeho názorovú akrobaciu závideli mnohí artisti, na prerod z umierneného liberálneho socialistu na predstaviteľa extrémnej pravice to stačiť nebude.
Akrobata „Pelleho“, čaká v druhom kole prezidentských volieb tvrdý pád na zadok. Jeho kampaň však môže poskytnúť množstvo vtipných zostrihov do silvestrovských televíznych novín na RTVS. Ak ich dovtedy nezrušia.
