Andrej Danko pred voľbami odviedol kus politickej práce. Tam, kde iné strany o spájaní len hovorili, národniari sa dohodli na spoločnej kandidátke so stranou Život Tomáša Tarabu a s Národnou koalíciou Rudolfa Huliaka.
Aj vďaka tejto spolupráci sa SNS po štyroch rokoch parlamentného pôstu vrátila do NR SR. Hoci s odretými ušami a ziskom 5,62 %. Ten im zabezpečil desať poslaneckých mandátov. Iste to nebol výsledok, v ktorý Danko dúfal. Navyše, do parlamentu sa prekrúžkovali predstavitelia strán Život a Národnej koalície. Zástavu SNS v parlamente pomyselne držal iba jej predseda.
Slovenská národná strana získala vo Ficovej vláde post ministra životného prostredia pre Tarabu a ministerky kultúry pre Šimkovičovú. Dankovi pripadol post podpredsedu parlamentu.
Bývalý predseda parlamentu sa ocitol v zložitej situácii. Volebný výsledok mu nedovoľuje príliš vyskakovať. Ministri, ktorí sú nominantmi SNS, nemajú technicky s jeho stranou nič spoločné. Nad lojálnosťou poslaneckého klubu tiež visí otáznik.
Ak by sme vyslovili domnienku, že na poslanecký klub SNS má väčší dosah minister Taraba ako samotný predseda Danko, zrejme by sme neboli ďaleko od pravdy. Je otázne, ako danú situáciu vnímajú straníci v SNS.
Prezidentsko-vládny post
Danko dlhšie vyjadruje nespokojnosť so svojou pozíciou. Najskôr vyslovil názor, že najlepší prezident by bol premiér Fico, už vtedy otvorene útočil na Pellegriniho. Načrtol predstavu, kde by Fico bol prezidentom, Pellegrini premiérom a on by zasadol na predsednícku stoličku v parlamente.
Keď bolo zrejmé, že Fico nemá záujem kandidovať v prezidentských voľbách, Danko vyhlásil, že je pripravený rokovať o zmene pomerov vo vláde, v prípade podpory Pellegriniho v kampani. Tým strane Hlas hodil rukavicu, ktorú však odmietli zdvihnúť.
A tak Danko prešiel do útoku voči predsedovi Hlasu. Vyjadril obavy o budúcnosť koalície, ak bude prezidentom Pellegrini. Nakoniec sa šéf SNS rozhodol ohlásiť vlastnú kandidatúru na prezidenta. Túto politickú hru ukončil tesne pred prvým kolom volieb, keď vyjadril podporu Štefanovi Harabinovi.
V druhom kole strana SNS nakoniec podporila Petra Pellegriniho. Otázne je, za čo tuto podporu vymenila. Je však evidentné, že Andrej Danko túži po poste druhého najvyššieho ústavného činiteľa.
Tento raz sa k apelu pripojil aj premiér Fico, ktorý povedal, že by bolo pekné, keby každý z predsedov koaličných strán, zastával post jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov. Fungovali by spolu, ako tri Svätoplukove prúty.
Európsky parlament, ako exit stratégia
Vyzerá to tak, že strana Hlas nateraz nemá v pláne Andrejovi Dankovi ustúpiť. Výsledky parlamentných volieb zo septembra 2023 sú platné a koaličná zmluva je podpísaná. Nič na tom nemení ani fakt, že bol Peter Pellegrini zvolený za prezidenta.
Post predsedu parlamentu patrí strane Hlas. Vedením národnej rady je dočasne poverený Peter Žiga. Andrej Danko je cieľavedomý politický hráč. Počas vlády so Smerom a Mostom-Hid už vypovedal koaličnú zmluvu.
Teraz je však jeho pozícia slabšia. Nemôže si byť istý ani vlastným poslaneckým klubom. Ten mu môže vypovedať poslušnosť, ak by sa snažil robiť obštrukcie pri vymenovaní nového predsedu NR SR či pri ďalšom fungovaní koalície.
Je otázne, do akej miery je predseda SNS ochotný riskovať. Nesie zodpovednosť za značku strany, ktorej šéfuje. Ak sa mu nepodarí získať pre seba lepšiu pozíciu na domácej politickej scéne, má už pripravený exit plán s názvom eurovoľby.
