Tak nám, pani Müllerová, skončili majstrovstvá sveta v hokeji… (áno, parafráza Haškovho Švejka je na mieste). Slovenskí hokejisti ukončili svoje pôsobenie na šampionáte v Štokholme tesnou prehrou s Fínmi 1:2 a v celkovom poradí obsadili až 11. miesto. So skóre 9:24 a streleckou úspešnosťou len 4,7 % ide o jeden z najhorších výsledkov našej reprezentácie vôbec.
Najväčším problémom bola jednoznačne strelecká impotencia. V šiestich zápasoch dať len deväť gólov, to jednoducho nestačí. K tomu si pripočítajme až 26 ospravedlneniek – vrátane všetkých hráčov z NHL – a máme recept na fiasko. V nominácii sme márne hľadali mená ako Hrivík, Cehlárik, Hudáček či Pospíšil. Väčšina sa ospravedlnila pre zranenia, no zákulisie slovenského hokeja naznačuje, že problém je aj v atmosfére – či už ide o kauzu Studenič, verejné výmeny názorov medzi Slafkovským a zväzom, alebo kontroverziu okolo hráčov z KHL.
Tí, ktorí prišli, bojovali. Mladíci ako Honzek, Chromiak a Dvorský ukázali snahu, ale turnaj im nevyšiel podľa predstáv. Chýbali skúsenosti, fyzická pripravenosť aj väčší pokoj v zakončení. Údajné posily z KHL – Grman, Krištof či Rybár – nenaplnili očakávania a skôr zabrali priestor pre dravších hráčov z domácej ligy.
Tréner Országh to nemal ľahké – skočiť do rozbehnutého vlaku a nahradiť chorého Ramsayho je výzva, no zvládol to so cťou. Mal by byť vážnym kandidátom na jeho trvalého nástupcu. Najlepšími hráčmi Slovenska boli vyhlásení brankár Hlavaj, útočník Sýkora a kapitán Sukeľ. Generálneho manažéra Miroslava Šatana teraz čaká ťažká úloha – vyriešiť otázku trénera a zlepšiť komunikáciu aj atmosféru v národnom tíme. Lebo ak to nezmeníme, čoskoro možno nebudeme hrať medzi elitou.
