Slovenskí hokejisti ukončili účinkovanie na šampionáte v Štokholme na 11. mieste – ide o jedno z najhorších vystúpení v histórii samostatného Slovenska. O príčinách tohto výsledku, ako aj o tom, že mladému tímu nemožno uprieť snahu, som písal pred pár dňami. Ako dlhoročný fanúšik by som sa však rád venoval širšiemu problému – atmosfére okolo reprezentácie. Takmer tridsať ospravedlneniek hráčov z rôznych kútov sveta je znepokojujúcich. Viac ich bolo len pred MS 2017, keď prebiehal otvorený bojkot reprezentácie, ktorý viedol k voľbe nového prezidenta SZĽH – Martina Kohúta. Ten následne vymenoval Miroslava Šatana za generálneho manažéra.
Treba uznať, že Šatan v tejto funkcii odviedol kus dobrej práce. Najal Craiga Ramsayho, skúseného trénera s minulosťou v NHL, nastavil systém rozvoja naprieč všetkými vekovými kategóriami a dal priestor mladíkom. Výsledkom bola bronzová medaila na ZOH v Pekingu a vzostup hráčov ako Slafkovský, Nemec či Regenda. Dnes je však situácia iná – Šatan je zároveň prezidentom SZĽH, generálnym manažérom reprezentácie a poradcom ministra športu. Pre bežného fanúšika je ťažké predstaviť si, ako sa tieto funkcie dajú vykonávať súčasne, najmä keď prvé dve z nich si vyžadujú plné nasadenie.
Problémy sa začínajú kopiť. Slafkovský na jeseň kritizoval vedenie SZĽH v kanadských médiách a spomenul aj zaspanie na vavrínoch a rodinkárstvo v hokeji. Namiesto osobného stretnutia, ktoré by mohlo situáciu upokojiť, nasledovala verejná prestrelka. Podobný prípad je aj Marián Studenič z Färjestadu – po náročnej sezóne opustil kvalifikačný kemp, čo bola chyba, ktorú však uznal a ospravedlnil sa. Následne zažil životnú sezónu vo Švédsku, keď nazbieral 44 bodov v 50 zápasoch, a spomína sa jeho návrat do NHL. Jeho absencia na olympiáde by bola stratou, no zlyhanie v komunikácii môže mať takéto dôsledky.
Výlet za hráčmi NHL
Otázky vyvoláva aj postoj vedenia národného tímu k služobným cestám do zámoria za hráčmi z NHL. „Šarky“ argumentuje, že on ako hráč nepotreboval, aby mu počas sezóny niekto z reprezentácie prišiel pofúkať boľačky, a že kvôli šiestim hráčom si nebude robiť výlet do USA. Zabúda však na približne desiatku potenciálnych reprezentantov v nižšej AHL, a tiež na to, že každý hráč je iný – niektorí hráči by osobné stretnutie možno ocenili.
Problematické sú aj postoje k reprezentantom z KHL. V mojich blogoch som opakovane písal, že ich považujem skôr za záťaž než prínos. Aktuálne majstrovstvá to len potvrdili – výkony hráčov ako Grman, Rybár či Krištof boli nevýrazné. Ak sa však rozhodneme KHL akceptovať, buďme konzistentní a povolajme aj Adama Ružičku – kvalitného stredného útočníka, ktorý by reprezentácii pomohol. Téma hráčov z KHL môže byť nielen toxická v kabíne, ale škodí i našej reputácii v zahraničí.
Šatan navyše musí vyriešiť post hlavného trénera. Všetci fanúšikovia želajú Craigovi Ramsaymu skoré zotavenie. Je však otázne, či ešte bude môcť trénovať. Ak by to nešlo, Vladimír Országh by bol ideálnou voľbou. Dúfajme teda, že zväzový prezident a generálny manažér v jednej osobe bude mať pri výbere šťastnú ruku.
Na záver – zvykom je, že po majstrovstvách sveta realizačný tím na čele s generálnym manažérom predloží hodnotiacu správu prezidentovi SZĽH. V tomto prípade by však Miroslav Šatan hodnotil sám seba. Myslím si, že najlepšie, čo môže urobiť pre slovenský hokej, je vzdať sa funkcie generálneho manažéra. Uľahčí si tým prácu, odbremení sám seba a – čo je najdôležitejšie – zlepší sa tým komunikácia s hráčmi, ktorá je dnes jednou z najväčších slabín reprezentácie.
