Prvá má sedemdesiattri rokov. Jej krok dávno nie je rezký. Úsmev v tvári, na ktorej sa vrásky nedajú ukryť, je pre mňa tým najmilším. Sprevádza ma celý život.
Druhú mi osud priplietol do cesty a odvtedy je to cesta naša - spoločná. Koľko má rokov? Tak akurát! Dnes som čítal, že aj cesta môže byť cieľom. Možno. Každopádne sa teším na každú zákrutu, ktorú spolu na tejto ceste absolvujeme.
Tretiu som dostal do daru. Od niekoho tam hore. Hodil mi ju do náručia, aby som bol lepším človekom, aby som niečo na tomto svete zanechal. Onedlho má devätnásť.
Bez žien by muži neboli takými, akými sú.
No zabudnime na poéziu.
Čo by nám ostalo, keby ste neovplyvňovali náš život? Kopa času na naše koníčky. Sledovanie futbalu bez otázok: kedy to už konečne skončí?
Pár pív v krčme bez nutnosti vysvetľovania, že jedno pivo sa až tak rýchlo vypiť nedá.
Ale... Kto by vám narúbal drevo, vymenil žiarovku alebo uvaril guláš?
My sme už na to prišli, že nie ste dokonalé a že nás potrebujete. Veď aj my vás.
S poéziou alebo bez nej.
Všetko najlepšie k MDŽ.
Bez žien by muži...
Chce to trochu poézie, ženy to predsa majú rady. K tomu štipku galantnosti, za hrsť úprimného záujmu.Chce to trochu času, dosť času. Také niečo sa nedá vyriešiť za dve - tri minúty. Chce to malú pozornosť. Chlapovi stačí priateľské potrasenie rukou, žene nie. Plán už mám. Kúpim kvietok - každej jednej. Spočítané, zrátané – potrebujem kvety tri. Každý iný. Nemusel by byť, no tak som sa rozhodol. A možno aj nejakú sladkosť. Investícia sa násobí trojkou – pre tri ženy v mojom živote. Ja viem, je to dosť, no ony si takúto pozornosť na MDŽ zaslúžia.