Zvýšenie platov lekárov štát akosi pretrpel, kto by sa naťahoval s nekompromisným šéfom lekárskych odborov. Zdravotné sestry nehrozili, zdravotné sestry vyjednávali s maximálnym ohľadom na pacientov a zdravotníctvo a odrazu sú nepriateľmi štátu číslo jeden. Čuší stará vláda, však čo iné môže, veď odchádza, čuší aj tá budúca. A v tomto vákuu sa zo sestier stávajú obyčajné handry. Tu sa ozval lekár, ktorý vyhlásil, že jeho sestrička hádam zarobí viac ako ON. Potom sa ozve nemocnica, ktorá vyjde na psí tridsiatok, keď bude musieť sestričkám zaplatiť štátom sľúbené zvýšenie platov. A riešenie sa našlo! V úväzkoch. Sestry musia podpísať zmluvy, v ktorých už nie sú sestrami na celý deň, ale iba na časť dňa. Niekde tretinu, niekde polovicu. Veď počas ôsmich hodín práce nerobia iba sesterskú robotu. Niekedy robia veci, ktoré môže robiť aj nekvalifikovaný pracovník. Napríklad otvárajú pacientom dvere. Teraz som pochopil, prečo to nikdy neurobí lekár. Pretože je tým, ktorý má lekársku robotu na plný úväzok.
Štát sa zľakol požiadaviek lekárov, no povolil. Pravda je taká, že zdravím ľudí sa dá najlepšie vydierať. Ibaže obetným baránkom majú byť sestry. A keď komora sestier podá žalobu, má súd rozhodnúť čo je vyšší princíp. Samozrejme, že je ním poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Nie je vám z toho zle? Samozrejme, že nie. Veď už zajtra budete možno potrebovať pomoc lekára alebo nemocnice. A tú „chuderu", čo vám otvorí dvere ambulancie, môžete pokojne prehliadnuť. Kto vie, čím v tej chvíli práve je?
