Ten hotel nie je na prvý pohľad ničím výnimočný. Trochu ošarpaný, ale ako ho iste mnohí z vás poznajú umiestnený je v prekrásnom prostredí na brehu Popradského plesa, ktoré je turisticky mimoriadne atraktívne. Jednoduchý, ale veľmi vkusný interiér s masívnym dreveným nábytkom vhodne symbolizuje jeho polohu. Ale žiadny, ani ten najatraktívnejší exteriér a interiér podobného zariadenia nebude pre návštevníkov trvalo zaujímavý pokiaľ vás neosloví jeho atmosféra. A tá tomuto hotelu rozhodne nechýba. Spýtal som sa teda svojho priateľa Juraja, ktorý je riaditeľom a zároveň i „dievčaťom pre všetko“, ako to dokázal, lebo ako asi uznáte služby tohto druhu na Slovensku ďaleko zaostávajú za štandardom dovolenkových destinácii v zahraničí.
Porozprával mi o tom, ako sa po splnení nekonečných, niekedy až absurdných požiadaviek našich úradov konečne pustil do „oživovania“ hotela. Všetko stojí a padá na ľuďoch, povedal mi. Pracovné miesta v hoteli postupne obsadil ľuďmi, ktorí boli ochotní do práce vložiť nielen svoj um, ale aj srdce. Nie je dôležité, aby obsluhujúca čašníčka v jedálni mala miery 90-60-90, ale aby sa k zákazníkom správala, ako k svojim najlepším priateľom. Kuchyňu, ako srdce hotela oddelil od ostatných ekonomických pravidiel čo v praxi znamená, že na tanier treba naložiť toľko, koľko sa tam zmestí. Odmieta súčasný špagetový, pizzový a hamburgerový trend, ale ponúka svojim hosťom okrem iného aj domáce parené buchty, koláče a „poctivé“ bryndzové halušky. Pstruhy nie sú dovezené z ďalekého zahraničia, ale z domácej, slovenskej produkcie. Postupne zrekonštruoval ubytovacie a spoločenské priestory a jedáleň rozšíril o veľkú drevenú terasu s prekrásnym výhľadom na pleso a panorámu Tatier. A ako to myslel s tým Wi Fi? Občas sa nájde pani a či pán nespokojný, ale prevažná väčšina návštevníkov neprítomnosť tejto vymoženosti civilizácie uvítala. Uznali, že zariadenia tohto typu majú slúžiť k tomu, aby ľudia spolu komunikovali, aby sa bavili, zdravo odpočívali a vnímali krásnu prírodu okolo seba. V minulosti to tak vždy bolo a je dobre, že v Horskom hoteli na Popradskom plese túto tradíciu zachovávajú.
A ako je to s cenami za jedlo z domácej kuchyne a ostatné služby v tomto vysokohorskom hoteli vo Vysokých Tatrách, ktoré sú už pre bežného Slováka takmer nedostupné? Bol som tam mimo sezóny za studeného, sychravého počasia a hotelová jedáleň bola plná turistov a to aj napriek tomu, že si museli dobrú hodinku tam a druhú hodinku naspäť odkráčať po svojich. A verte, neboli to žiadni boháči, ale jednoduchí ľudia. Tí, takzvaní V.I.P. turisti sa tam na svojich nablýskaných esúvečkách nedostanú, lebo ako dobre vieme Popradské pleso je súčasťou TANAP-u a leží v piatom stupni ochrany prírody. A to je pre nich veľký, takmer neriešiteľný problém.
Často počúvame od ľudí, ktorí pracujú v obchode a službách ako bojujú o zákazníka. Môj priateľ Juraj je dôkazom toho, že bojovať netreba. Prostredie do ktorého sa radi vraciame nás priťahuje svojou pozitívnou energiou a tú on s pomocou ľudí, ako je on sám, dokázal vytvoriť. Je to jednoduchý a všade prítomný tretí zákon pozitívneho myslenia: „Čo vyžaruješ to priťahuješ“
