Vo svojom živote som stretol veľa zaujímavých ľudí, ktorí sa vždy nejakým spôsobom prejavili, ale u Maťka nič podobné dlho nehrozilo. A tak som prestal „tlačiť na pílu“ a nechal voľne plynúť čas. Pri náhodných stretnutiach sme sa jeden druhého doberali vtipnými poznámkami, samozrejme vždy na úkor toho druhého, čo bolo po istú dobu jedinou formou našej komunikácie.
Dnes už môjho kamaráta Maťka poznám natoľko, že som mu pridelil prezývku tak, ako to zvyčajne robím u svojich priateľov so zmyslom pre humor. „Elektrická myš“, tak som ho nazval pre jeho obdivuhodnú obratnosť a šikovnosť pri plnení si svojich pracovných úloh. Z chuti sa zasmial, keď som ho tak po prvýkrát oslovil, pričom mi neušiel spokojný výraz v jeho tvári, ktorý bol pre mňa malým zadosťučinením po toľkých neúspešných pokusoch.
Na akúkoľvek tému, ktorú pred ním otvorím, reaguje s obdivuhodnou pohotovosťou a geniálne jednoduchou odpoveďou, čím ma neraz dostáva do rozpakov i napriek mojej celkom slušnej slovnej zásobe.
Nedávno som sa pri ňom zastavil a spýtal sa ho, čo by si želal, keby chytil zlatú rybičku? Ako obvykle, bez zaváhania odpovedal: „Želanie by som si odložil na neskôr“. Milo ma tiež prekvapil, keď 6. decembra - na Mikuláša prišiel do práce a všetkým kolegom potriasol ruku a daroval cukrík.
Jedného dňa som sa ho spýtal, čo vie o ľuďoch s „modrou krvou“? Vyceril na mňa svoje biele zuby, ale odpovede som sa nedočkal. Hovorí sa tak ľuďom, ktorí majú šľachtický pôvod, povedal som mu. A opäť ten očarujúci úsmev. Vieš Maťko, tvoje priezvisko a ten hrad, ktorý dominuje nad vašou dedinou, môže mať nejakú súvislosť. Myslím, že by si mal preskúmať svoj rodokmeň a možno zistíš, že tvoji predkovia pochádzajú práve z tohto hradu. Už som ho predal, odpovedal mi s kamenným výrazom v tvári. A nebola to škoda?, reagujem s rovnakou vážnosťou. Na také veci nemám čas, pohotovo zakončil môj ďalší pokus.
A tak moje snaženie o zoznámenie sa s Duchom tohto jednoduchého a zároveň veľmi zaujímavého mladého muža pokračujú.
A v čom je výnimočnosť hrdinu nášho príbehu? Maťko svojim prejavom a životným štýlom určite nie je zaujímavý pre senzáciechtivých ľudí. Tých niekoľko riadkov mu venujem práve preto, že sa správa tak, ako by sme sa mali správať my všetci. Ľudsky a bez vypočítavosti. Nepozerať na svet cez osobné záujmy, ale cez potreby všetkých ľudí, s ktorými zdieľame svoj osud. Maťko žije a myslí jednoducho a práve v tej jednoduchosti, ktorá väčšine z nás chýba je výnimočnosť jeho životného štýlu.
My skôr narodení si často osobujeme právo presadzovať svoje osobné postoje a názory na úkor mladých ľudí, ale škola života, ktorou sme prešli, nám ešte nedáva právo nerešpektovať názory nastupujúcej generácie. Sám som si v živote nechal poradiť od svojho syna a robím tak dodnes. Pokúsme sa teda potlačiť v sebe našu ješitnosť a vypočujme si aj hlas našich juniorov. Dôvodom môže byť aj posilnenie ich sebadôvery, ktorej nedostatok nielen mladých ľudí, ale nás všetkých tlačí do područia mocných tohto sveta.
