V nemom úžase som ostal stáť, keď som v odchádzajúcom aute zbadal mladú ženu oblečenú v moslimskom odeve, pohodlne a bezstarostne usadenú na sedačke s telefónom pri uchu. Tak to by sa u nás na Slovensku nemohlo stať, napadlo ma v prvom momente.
Neskôr, po absolvovaní prehliadky malého mestečka, som sa usadil v piesku na brehu mora a v myšlienkach som sa vrátil k mladému mužovi a jeho pasažierke. Nielen táto malá, „bezvýznamná“ udalosť, ale aj mnoho ďalších, ktorých som bol očitým svedkom i tie, o ktorých som počul pri svojich návštevách v moslimských krajinách sú dôkazom toho, že diskriminácia žien tam ani z ďaleka nie je taká tragická, ako nám ju doma prezentujú médiá. I tu sa potvrdzuje pravidlo: „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť“! A prečo tomu tak je? Možno aj preto, že platí staré známe: „Zlodej kričí chyťte zlodeja“!
Nejeden muž sa pred kamarátmi vystatuje, že on doma riady neumýva ani nepomáha s upratovaním, veď to je „babská“ robota. To, že jeho manželka chodí tiež do práce a že starostlivosť o domácnosť s nekonečným kolotočom varenia a upratovania je jej druhou smenou, mu akosi ušlo. Áno je pravdou, že naša „demokratická a sociálne spravodlivá“ spoločnosť zabezpečila ženám de jure rovnoprávnosť, ale pravdou je aj to, že nielen otvorená, ale aj skrytá diskriminácia žien o ktorej sa nahlas nehovorí, alebo nechce hovoriť, je viditeľne prítomná nielen v rodinách, ale aj na iných úrovniach spoločnosti. A prečo sme svedkami neustáleho aj keď možno na prvý pohľad neviditeľného konfliktu medzi mužmi a ženami siahajúceho až do veľmi dávnej minulosti? Dôvodov bude iste viac, ja si ale myslím, že ide aj o určitý druh pomsty, vyplývajúci z nemohúcnosti nás mužov ovládnuť ženy. Je síce pravdou, že nás príroda obdarila väčšou fyzickou silou, zastávame najvýznamnejšie politické, hospodárske a spoločenské funkcie, ale ani to nestačí k tomu, aby sme nepodľahli silnému vplyvu žien. Ženy sú totiž fyzicky a hlavne psychicky oveľa odolnejšie. Sú obdarené silnou intuíciou a nekonečnou trpezlivosťou. K životu sa správajú oveľa zodpovednejšie a veľmi dobre si tiež uvedomujú, že ich „biologické hodiny“ tikajú oveľa kratšiu dobu, ako nám mužom. A práve táto skutočnosť spolu so silným pudom sebazáchovy ich často vedú k správaniu, ktoré my muži vnímame ako vypočítavosť, snahu o manipulovanie a ovládnutie. Je teda prirodzené, že muži sa cítia ohrození a robia všetko preto, aby si vo vzťahoch i v spoločnosti udržali svoje dominantné postavenie.
A tak milí páni, mladí i starší nebojme sa žien, nebojujme s nimi, ale snažme sa ich pochopiť a spolupracovať s nimi. Som presvedčený, že nám v tom ochotne, aj vo vlastnom záujme pomôžu. Príkladom nám môžu byť slávni muži histórie, ako napríklad egyptský faraón Ramses II., alebo americkí a ruskí prezidenti Ronald Reagan a Michail Gorbačov, ktorí boli pod silným vplyvom svojich manželiek, napriek tomu dosiahli vo svojich životoch nesmrteľnosť.
