V praxi to znamená, že pracovník, ktorý nezvláda plniť svoje pracovné úlohy lebo „nemá čas“, dostane do rúk papier a pero a počas pracovnej doby musí podrobne zapisovať minútu po minúte všetky svoje činnosti. Môžeme hádať, ako to v drvivej väčšine prípadov dopadne?!
Kam a prečo sa neustále ponáhľame? Čo je tým motorom, ktorý nás ženie stále do väčšej životnej rýchlosti? Vieme či nevieme, alebo chceme si vôbec odpovedať na podobné otázky?
Boli časy, keď aj ja som jazdil autom 180 km rýchlosťou po diaľnici v presvedčení, že stihnem viac ako ostaní. Dnes sa už nad tým len pousmejem a ďakujem Pánu Bohu, že držal nado mnou ochrannú ruku a dnes môžem písať tieto riadky.
Počas pobytu na dovolenke sme sa vybrali na malý výlet do saharskej púšte. Po asi hodinovej, vzrušujúcej ceste terénnym autom vodič nečakane zastavil. Vystúpili sme zvedaví, čo sa bude diať. Sprievodca nič nepovediac sa zahľadel a ukázal rukou pred seba. Nasledovali sme jeho pokyn a uprene pozerali na nekonečný obzor saharskej púšte. V diaľke sme videli obrovské jazero s jasnými kontúrami svojich brehov. Pre istotu som vytiahol svoj ďalekohľad, či ma náhodou zrak neklame, ale nie, bolo to skutočne tak. Vzápätí ma ale prekvapilo spojenie Sahara a voda, ba dokonca jazero! Sprievodca nás chvíľu sledoval, načo vyslovil jedno jediné slovo: Fatamorgána.
V minulosti som o nej veľakrát počul, ale až v tej chvíli som si uvedomil nedokonalosť našich zmyslov, ktorým paradoxne väčšina z nás pripisuje neomylnosť.
Napadla ma v tejto súvislosti podobnosť v tom, či aj to naše neustále ponáhľanie sa, nie je len hľadaním fatamorgány, ktorú v našich mysliach jasne a zrozumiteľne vidíme, ale nikdy ju nedosiahneme. Mal som možnosť navštíviť niekoľko krajín. Veľmi pozorne som vnímal nielen ich prírodu a kultúru, ale hlavne život a správanie ľudí. Nikde som však nevidel toľko uponáhľaných a podráždených ľudí, ako u nás na Slovensku. V čom sa teda odlišujeme od týchto ľudí? Sme menej šikovní, menej vzdelaní, alebo je to náš životný štýl?
Zamyslime sa teda spolu nad cieľom a hlavne dôsledkami nášho večného „nemám čas“. Výsledkom je na jednej strane väčší dom, auto i kus mäsa na tanieri. Na druhej strane rozvrátené rodiny, napäté medziľudské vzťahy, vysoká spotreba sedatív, alkoholu a iného „paliva“ potrebného k udržaniu vysokej životnej rýchlosti.
A tak v odpovedi prečo a kam sa ponáhľame, zvážme, nakoľko je cena, ktorú platíme adekvátna získaným hodnotám. Prehodnoťme teda náš časový rozvrh, odstráňme z neho nepodstatné a zbytočné a čoskoro zistíme, že víťazstvo automaticky ešte nezaručuje aj prvú cenu. Odmenou nám bude nielen lepší zdravotný stav, ale aj vyššia kvalita života.
Keď sa Joža Ráža pýtali, čo sa zmenilo v jeho živote od tragickej nehody, pri ktorej takmer prišiel o život, odpovedal: „Nič, akurát som sa prestal ponáhľať a paradoxne všetko pohodlne stíham a všade chodím načas.“
