Obyčajní ľudia ...

Slovné spojenie, ktoré v posledných rokoch často počujeme v bežných rozhovoroch i médiách, dokonca aj zo strany našich najvyšších štátnych predstaviteľov, s výnimkou predvolebnej kampane, kedy sa nám dosta

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nebudem dnes písať o politike ani o politikoch, ale chcem sa zamyslieť nad podstatou používania tohto slovného spojenia.

Kto sú to tí obyčajní ľudia? Sú to tí nevzdelaní, nemoderne oblečení, bez akademických titulov, bývajúci v panelových bytoch, alebo bez výrazného spoločenského postavenia?

Slovo „obyčajný“ bežne používame v každodennom živote pre pomenovanie jednoduchých výrobkov, či rôznych produktov bežnej spotreby, ale pomenovať tak ľudí, mi pripadá urážajúce a ponižujúce. Vždy bolo, je a bude určité delenie ľudí podľa rôznych kritérií, ale malo by tak byť pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a úcty k človeku. Poznám veľa „obyčajných“ ľudí často len so základným vzdelaním, ktorí s veľkou múdrosťou vychovávali svoje deti, s úctou a pokorou sa správajú nielen k ľuďom, ale aj zvieratám a prírode. Majú v sebe prirodzenú inteligenciu a schopnosť slobodne myslieť. Nikoho neurážajú, neohovárajú a sú ochotní vždy pomôcť a podeliť sa i o posledný krajec chleba. Ja takýchto ľudí volám jednoduchí, alebo prostí ľudia. Nie preto, že sa neprezentujú konzumným spôsobom života, ale pre jednoduchosť ich životnej filozofie a životného štýlu, ktorým prispievajú k pokojnej spoločenskej atmosfére a duchovnému rozvoju našej spoločnosti.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby som však nezostal len pri suchom konštatovaní, spomeniem jeden krátky príbeh zo svojho detstva.

Prázdniny som často trávil v malej dedinke na Považí u svojich starých rodičov. Bývali neďaleko družstevného dvora, kde okrem iného chovali veľké stádo kráv. Pastierom bol jednoduchý človek neveľkého vzrastu, s dobráckym a úprimným výrazom v tvári. V ruke vždy držal hrubú drevenú palicu, s ktorou na nás priateľsky mával, keď sme na neho pokrikovali. Na chrbte nosil malý batoh, v ktorom okrem tradičnej „svačiny“ mal starostlivo uložené hrubé knihy. Ujo Jano sme ho volali a pamätám sa, že tie knihy nikdy nepustil z ruky, ani nám nechcel povedať, čo v nich je napísané. Dozvedel som sa to až ako dospelý, veľa rokov po tom, ako si náš ujo Jano nešťastnou náhodou zlomil nohu a musel ísť na operáciu do nemocnice.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas rannej vizity vstúpil do rozhovoru ošetrujúcich lekárov a v latinskom jazyku im vyčerpávajúco pomenoval svoju diagnózu. Zdesení lekári zavolali primára oddelenia, aby sa na vlastné oči a uši presvedčil o nezvyčajnom „zjave“ na ich oddelení. Počas svojho pobytu v nemocnici ujo Jano ešte viackrát diskutoval s lekármi na tak odbornej úrovni, že si zato vyslúžil nielen obdiv, ale aj úctu celého personálu nemocnice.

Nechám teda na vás vážení čitatelia, aby ste si sami vytvorili názor na „obyčajných ľudí“ a hodnotovo ich porovnali s neobyčajnými, alebo moderne nazývanými V.I.P. ľuďmi.

Milan Zeman

Milan Zeman

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som presvedčený o tom, že každé stretnutie s človekom, každá životná situácia a každá informácia nás posúva na našej ceste k tomu čo sa má stať. Verím, že nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu