Tém bolo veľa a bolo by to na dlhé písanie, ale to nie je teraz mojim zámerom, a tak som vybral jednu, ktorú považujem za spoločensky veľmi aktuálnu a ku ktorej sa chcem týmto článkom vrátiť.
„ ... je dôležité, aby mali „ostré lakte“ pokiaľ sa majú v živote presadiť, povedala manželka môjho priateľa na margo výchovy detí.“
Všetkým nám je známe, že výraz – ostré lakte, je obrazným pomenovaním určitého spôsobu správania a reagovania na životné situácie. Konfliktné situácie vstupujú do našich životov takmer všade. Stretávame sa s nimi v škole, v práci, na cestách, pri športe, v komunikácii so známymi i neznámymi ľuďmi, ale aj v rodinách s najbližšími príbuznými.
Ak príde dieťa zo školy s plačom, že ho bezdôvodne fyzicky napadol spolužiak a spôsobil mu bolesť, prirodzene bude od rodičov očakávať pomoc. Kladiem si otázku, aká bude naša rada a pomoc? Budeme tiež reagovať právom silnejšieho, alebo zvolíme cestu hľadania a odstránenia skutočnej príčiny nenásilnou formou k spokojnosti oboch strán, alebo riešenie ponecháme na dieťa samotné s tým, že mu vysvetlíme princíp ostrých lakťov? Ak áno, potom sa pýtam, čo konkrétne predstavujú ostré lakte a kde je hranica ich použitia? Zvýšený hlasový prejav, pohlavok, kopanec do zadku, alebo zovretá päsť? Zaujímalo by ma, či si rodič, ktorý vychováva svoje dieťa princípom ostrých lakťov uvedomuje, že je to nebezpečná hra s ohňom. Za prvou "fackou" totiž vždy nasleduje druhá i tretia z jednej i druhej strany. Intenzita a metódy násilia rastú úmerne s významom predmetu sporu. Každá i svetová vojna začala prvým výstrelom i veľký požiar vznikne z malej nevinnej iskry.
Existuje však aj iná forma princípu ostrých lakťov a to bez fyzického násilia. Je to pokrytectvo, klamstvo, zrada a bezohľadnosť v našom správaní. Sekundárnym dôsledkom každého násilného konania vrátene „diplomacie“ tohto druhu je nakoniec aj tak len sklamanie, lebo zlo so sebou prináša vždy len nové a nové zlo, ktoré nikdy nemá víťaza a keď, tak len do chvíle pokiaľ druhá strana nezmobilizuje svoje sily.
Vo svojom živote poznám ľudí, ktorí sa nikdy neznížili k nečestným a neúprimným spôsobom správania a napriek tomu boli a sú úspešní.
Môj priateľ sa pred niekoľkými rokmi rozhodol pre dovolenku v ďalekom Thajsku. Keď sa vrátil, nedočkavo som sa ho vypytoval na zážitky a na spôsob komunikácie, nakoľko viem, že neovláda cudzie jazyky. Usmial sa a povedal: „Vieš, keď máš úsmev na tvári a srdce na dlani, všetci ti rozumejú a každé dvere sú pre teba otvorené“. A že to u nás na Slovensku tak nefunguje? Ten istý priateľ svojho času prevádzkoval malý penzión v Nízkych Tatrách. Jedného dňa tam prišli „mafiáni“ z neďalekého mesta. Usadili sa v malom salóniku a objednávali si najdrahšie jedlá a nápoje. Keď po niekoľkých hodinách účet narástol do vysokej sumy, pristúpila k nim účtujúca čašníčka a požiadala ich o zaplatenie. Arogantným spôsobom sa jej vysmiali, že oni nič platiť nebudú. Môj priateľ, ktorý celú situáciu z diaľky sledoval, k nim po chvíli pristúpil a s prívetivým úsmevom na tvári im povedal, že ak nemajú peniaze, on im veľmi rád požičia. Ohromení „mafiáni“ bez váhania uhradili svoju útratu a zahanbení s pokorou odišli.
