„Milan, všetko je politika, kniha, ktorú máš na stole, tvoje oblečenie, dom v ktorom bývaš s rodinou i krajec chleba, ktorý máš na desiatu.“ Nechápavo som na ňu pozrel a po chvíli som už premýšľal, čo s voľným časom po skončení vyučovania. Myšlienku, ktorú som si práve vypočul, som pochopil až o niekoľko desaťročí neskôr.
Položme si napríklad otázku: Akým spôsobom zbohatli štáty západnej Európy, USA a ďalších vyspelých krajín, ktoré si dnes osobujú právo diktovať ostatnému svetu svoju predstavu o slobode a demokracii? Pracovitosťou, správnou voľbou politicko - hospodárskych systémov, alebo im je to jednoducho súdené!? Z bežne dostupných historických zdrojov vieme, že tieto krajiny po stáročia kolonizovali a okrádali ostatný svet. A deje sa tak dodnes, len v iných formách. Nazývajú to napríklad aj bojom proti terorizmu, pomocou pri budovaní demokracie, alebo sú to strategickí investori.
Často kritizujeme vlády a politikov, s rozhorčením reagujeme na ich rozhodnutia, citlivo vnímame formu ich vyjadrení, ale už menej pozornosti venujeme obsahu a hlavne ich dopadu. Nechávame sa manipulovať politicko-ekonomickými komentármi a bez hlbšieho zamyslenia prijímame určený svetonázor. K tomu, aby sme si utvorili objektívny názor nepotrebujeme politické ani akademické vzdelanie, ale schopnosť zachovania si vnútornej slobody a ochoty rešpektovať aj iný názor, ako ten vlastný.
Pri rozhodovaní sa, komu dáme vo voľbách svoj hlas, by nemalo byť našim kritériom počet bilboardov ani počet sľubov, ale hľadanie toho, kto za tou či onou politickou stranou stojí. Toho, kto stranu finančne podporuje, lebo tomu bude volená strana skladať účet a nie občanovi, ktorý jej dopomohol k moci. Z toho je zrejmé, že naši politici (a nielen slovenskí) sú často len nástrojom mocných tohto sveta. Ľudí, ktorí sú v pozadí, žijú v anonymite, držia v rukách pomyselné opraty a rozhodujú o našich životoch prostredníctvom politikov.
Je pravdou, že naša spoločnosť je neustále traumatizovaná politikárčením, politickými kauzami, ktoré často slúžia len k tomu, aby politici odpútali pozornosť občanov od skutočne podstatných a závažných problémov, napríklad privatizácie zdrojov pitnej vody. Z toho dôvodu sa vôbec nedivím, že mnohí ľudia sú znechutení a radšej sa o politiku nezaujímajú. Skutočnosť je ale taká, že politika si každého z nás nájde, nakoľko je neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov a s pomocou stále mocnejších médií nás dokáže presvedčiť o pravdivosti aj toho najväčšieho klamstva.
O čom je teda politika? Je to veľké a často kruté divadlo pre jednoduchého občana, ktorého režiséri rozhodujú o tom, či sa bude divák smiať alebo bude plakať. Skúsme si teda vo voľbách vybrať takých režisérov, aby sme sa častejšie smiali ako plakali.
