Pred niekoľkými rokmi sa ma môj dobrý priateľ počas spoločnej prechádzky opýtal: „Čo myslíš, prečo sú ľudia na seba takí zlí? Neviem, ale možno aj preto, že sú nešťastní a majú strach, odpovedal som mu po krátkom zamyslení.
Násilie, zločin, tragédie, politické a spoločenské kauzy nás „oslovujú“ na každom kroku. Médiá sa predháňajú v tom, kto skôr uverejní správu o ozbrojenom konflikte, počte mŕtvych, aktuálnom zločine, dokonca si platia svojich agentov za poskytovanie informácií o „senzačných“ správach. Závisť, chamtivosť, lakomosť a bezohľadnosť sa žiaľ stávajú bežnou súčasťou našich životov. Negativizmus sa v našej spoločnosti šíri ako epidémia. Je už takmer všade, dokonca i v rozprávkach pre najmenšie deti. Negatívne udalosti sa stali našimi hlavnými diskusnými témami a zlo začína na nás pôsobiť ako droga.
STOP, STOP, STOP ... vidíte aj ja som sa nechal strhnúť, a tak radšej prehodím list. „Princezná so zlatou hviezdou na čele“ – rozprávka, ktorú mnohí z nás poznajú už naspamäť, no napriek tomu si ju vždy s radosťou pozrieme každé Vianoce, kedy ju naše televízie vysielajú. Pekný a stále aktuálny príbeh o ľudskosti, vzájomnej tolerancii a láske, kde dobro víťazí nad zlom. „Soľ nad zlato“, „Babička“ od Boženy Němcovej“ a mnoho ďalších rozprávok a hodnotných filmov, kníh, hudby, ktoré nielen deti, ale i dospelých napĺňajú pocitom radosti a viery v dobro a spravodlivosť.
A že sú to „len“ rozprávky? Všetky rozprávky, ktoré boli kedy napísané, sú príbehy zo života ľudí. A keby aj neboli skutočné, dôležité je, aké pocity v nás vyvolávajú. Tie pekné a radostné, ktoré som spomenul, sa podvedome prenášajú do našich každodenných životov. Ľudia, ktorí uprednostňujú pozitívne myslenie a informácie, sa stávajú hodnotovo lepšími a ľudský prístup k životu prenášajú i do svojho okolia.
Nedávno som v televízii videl veľmi poučný dokument o L. N. Tolstom, kde okrem iných zaujímavých informácii bolo povedané, že jeho „Vojna a mier“ je dodnes považovaný za najlepší román, aký bol kedy napísaný. Priznám sa, nečítal som ho, ale zo školy si pamätám, že jeho ústrednou myšlienkou bolo: „Násilie prináša vždy len nové násilie“. Ja k tomu ešte doplním, že to, o čom hovoríme, o čom píšeme a na čo myslíme tomu dodávame energiu a to do svojich životov priťahujeme. Skúsme preto hľadať to dobré a pekné v našej spoločnosti. Odmenou nám budú nielen príjemné pocity, ale aj viera v krajší a radostnejší svet.
Obraciam sa teda na Vás, milí čitatelia, pomôžte mi prosím s odpoveďou na otázku: „Prečo zlo víťazí nad dobrom?“ a prečo sme podľahli silnému vplyvu negatívnej energie šíriacej sa prostredníctvom médií a žiaľ, už aj „kultúry“ v našej spoločnosti? Ja si totiž vôbec neviem vysvetliť, komu tento stav vyhovuje a aký je jeho cieľ.