Položil som si otázku, čo sa stalo, keď z množstva postrehov a podnetov neviem napísať nič, čo by stálo na zamyslenie?
Až po dlhých minútach mi svitlo a zároveň som sa pousmial nad paralelou! Veď ten myšlienkový zmätok v mojej hlave je takmer verným obrazom našej predvianočnej atmosféry.
Nákupné centrá, supermarkety a televízne reklamy nás už tri mesiace pred Vianocami bombardujú najrozličnejšími ponukami. Romantickými sloganmi a dojímavými scénami nás informujú o blížiacom sa sviatku narodenia nášho spasiteľa. Človek by takmer uveril, ako úprimne to myslia s naplnením myšlienky Vianoc. V skutočnosti však ide len o naštartovanie nákupného šialenstva, ktorému každoročne bez zábran podľahneme.
Čo ešte budeme potrebovať? ... nebude to málo? ... vezmi radšej tri kartóny! ... a podobné frázy počuť medzi tlačiacimi sa návštevníkmi supermarketov. Premiestniť množstvo nakúpených potravín, nápojov i kadejakých hlúpostí z obchodu domov je bez osobného auta s dostatočne veľkým kufrom takmer nemožné. Darčeky vyberáme a kupujeme podľa ceny a nie podľa hodnoty a žiaľ, v tomto poradí ich často aj prijímame. Vianočný stromček, ako symbol ,už nie je z lesa, ale z ropných derivátov. (Vraj tým šetríme prírodu). Už aby bolo po nich, vzdychne si kde-tu nejedná unavená gazdinka počas vyčerpávajúcich príprav.
A tak, po absolvovaní niekoľkodňovej krížovej cesty, v sprievode ohlušujúceho zvuku „zábavnej“ pyrotechniky prichádza toľko očakávaný „hlavný aktér“ - 24. december. Nedočkavo sadáme k štedrovečernému stolu a cez chuťové bunky nášho jazyka začíname napĺňať čaro Vianoc. Po prvej etape - „skromnej hostiny, presne v duchu tradícií“, odchádzame od stola a presúvame sa k atrape vianočného stromčeka. Po zhodnotení kvality a módnosti mobilných telefónov, elektronických hračiek a oblečenia, sadáme k 120 cm plazme a začíname druhú etapu štedrej večere končiacou dokonalým smetiskom vo svojich žalúdkoch.
A čo „polnočná“, veď sme predsa zbožní ľudia, ... rezervoval si stôl v kaviarni Pohoda?, ozýva sa v rozmanitom hluku nejedného bytu. A tak s časovým predstihom, plnými „bruškami“ a posilnení „pôstnym“ vínom odchádzame zo svojich príbytkov smerom k nášmu svätostánku privítať narodenie Ježiška. Na druhý deň síce trochu bolí hlava, ale to nevadí, veď sviatok Božieho narodenia je len raz v roku a ten treba aj patrične osláviť.
Ani sme sa nenazdali a je po „Vianociach“. Ďalšie voľné, sviatočné dni využívame na návštevy príbuzných, priateľov a likvidovanie nakúpených zásob potravín a nápojov všetkého druhu. A ak sa nám to nepodarí? Veď kontajnerov na odpadky je dosť. Nech aj bezdomovci vedia, že sú Vianoce. Deti s nostalgiou konštatujú, že na ďalší veľký prísun darčekov musia zase rok čakať, rodičia analyzujú stav rodinných rozpočtov, obchodníci počítajú tržby a banky objem nových úverov.
Všetci sú teda spokojní, len hlavný hrdina celého príbehu by asi zaplakal, keby videl, čo sa stalo z najkrajších sviatočných dní v roku, slúžiacich k oslave jeho narodenia.
