Väčšina z nás a ja nie som výnimkou, citlivo vníma správanie ľudí vo svojom okolí a to nielen svojich najbližších, ale aj v práci, v obchodoch, úradoch i tých na ulici.
Potešiteľnou skutočnosťou je, že počas vianočných a novoročných sviatkov sme k sebe milí, podávame si ruky, želáme si zdravie, šťastie, lásku, usmievame sa na seba a nechýba nám vzájomná tolerancia a úcta. Pomáhame sirotám, chorým a sociálne slabým ľuďom. Od našich zamestnávateľov dostávame finančné odmeny, platené voľno, prípadne iné darčeky. Z rozhlasových staníc počúvame príjemnú a hodnotnú hudbu. Televízia nám ponúka programy, ktoré prinášajú do našich sŕdc radosť, lásku a nám starším aj pekné spomienky na detstvo.
Štatistiky vykazujú nižší počet krádeží, násilných trestných činov a príslušníci polície neprenasledujú motoristov. Náš život v tomto období sa stáva krajší a radostnejší.
Žiaľ, posledným novoročným podaním ruky sa všetko pekné, až na zriedkavé momenty končí.
Médiá 24 hodín denne útočia na nás negatívnymi správami, akoby sa v našom svete už nič pozitívne nedialo. Televízne programy i tie pre najmenšie deti sú bez obsahovej myšlienky, plné hrubosti a násilia. Diskusnými témami v spoločnosti sa stávajú škandály prominentov, ľudské tragédie, autohavárie, zločiny každého druhu, ohováranie a kritizovanie všetkého a všetkých.
Slušnosť, ohľaduplnosť, pokora, úcta k ľuďom a prírode sa opäť stávajú neznámimi pojmami. Najvyššou hodnotou sa pre nás opäť stávajú peniaze, hmotné statky a kariéra za akúkoľvek cenu.
A čo je príčinou tohto neutešeného spoločenského stavu? Odpoveďou môže byť aj myšlienka jednej charizmatickej a múdrej ženy, s ktorou som sa mal možnosť svojho času zoznámiť. Citujem: „Hovoríme o svetovej hospodárskej, finančnej a klimatickej kríze, ale zabúdame na krízu duchovnú v našej spoločnosti a práve tam všetky naše problémy začínajú.“
Pred niekoľkými rokmi na dvere nášho bytu zaklopali dvaja muži v snahe prezentovať mi istú náboženskú filozofiu. Pozorne som si ich vypočul aj napriek tomu, že som približne vedel, o čom budú hovoriť. Keď skončili, povedal som im: „Budúcnosť ľudstva nie je v politike, filozofii ani v žiadnom náboženstve, ale v ľudskom srdci“. Nato sa otočili a odišli preč ...
