Ja som už mal svoje milé povinnosti za sebou, a tak som sa nechal unášať atmosférou v prostredí množstva ľudí a najrozličnejšieho tovaru. Môj kolega starostlivo vybral darčeky a hľadal miesto, kde by mohol tieto zaplatiť. Na naše prekvapenie nás neprenasledoval žiaden SBS - kár a ani sme počas nakupovania žiadneho nevideli. Keď sme nakoniec našli pult s niekoľkými pokladňami, môj kolega s plnými rukami darčekov si to namieril rovno k jednej z nich. Sympatická mladá slečna za pultom sa na neho milo usmiala a zdvorilo ho požiadala, aby sa postavil na koniec radu čakajúcich.
Neskôr pri obede sme porovnávali kvalitu služieb v Nemecku a u nás na Slovensku. Na záver nášho hodnotenia mi môj kolega sebakriticky povedal: „Je pravdou, že ja som tam bol jediný blbec“.
Neviem ako vy, ale ja sa často stretávam s kritikou našich služieb v reštauráciách, kaviarňach, obchodoch, štátnych úradoch i ďalších inštitúciách, ktoré boli vytvorené pre nás občanov.
Od ľudí poskytujúcich služby očakávame, aby boli vždy ochotní, milí a pozitívne naladení. Skúsme sa ich však občas spýtať, ako sú oni spokojní s našim správaním, ako my zákazníci prispievame k pozitívnej atmosfére a k našim očakávaniam. Príbehy o neúctivom, často arogantnom až vulgárnom správaní sa „zákazníkov“ sú v našej spoločnosti žiaľ bežným javom.
S obľubou pripomíname známe: „Náš zákazník, náš pán“, ale kto chce pánom byť, mal by sa podľa toho aj správať. Pánom nie je ten, kto sa vozí na drahom aute a oblieka sa podľa najnovšej módy, ale ten, kto rešpektuje práva a názory ostatných, ten, kto má v sebe úctu a pokoru k životu.
Tí na druhej strane pultu sú tiež len ľudia so svojimi radosťami a starosťami. Aj oni majú právo vybrať si svoj zlý deň. Iste by im v takých chvíľach dobre padlo z našej strany viac ohľaduplnosti, tolerancie a úcty.
Kvalitu našich služieb netvorí len jedna strana, ale my všetci. Takže ruku na srdce a začnime u seba. Pre začiatok postačí jednoduchý pozdrav, prípadne úsmev a uvidíte, že očakávaná zmena k lepšiemu nenechá na seba dlho čakať.
