Christopher Moore: Šašo

Nemáte chuť na klasiku? Teraz si môžete prečítať drámu kráľa Leara aj v jazyku dneška, ba až ulice. Príbeh prerozprávaný z pohľadu kráľovho šaša Vrecúšika zachováva všetky dôležité osoby a ich osudy v temer nezmenenej podobe. Vnáša medzi vážnosť a zlobu kúsok zábavy, sexu a obscénnosti. Vrecúšik si, pravda, pripisuje vlastné zásluhy za intrigy aj za, prepytujem, miešanie hovien. Ako varechu využíva všetkých čo sú na dosah, vrátane penisu svojho zaostalého učňa Slintiaka. Jeho ostrý jazyk sa s pravdou nezahráva. Seká do živého pri každej príležitosti, a tak odhalí aj to, čo inak ostáva na čitateľovej fantázii. To všetko bolo vlastné dobe Learovej i našej, ale do literatúry sa zriedkavo prenáša v tak nezriedenej podobe, ako práve v Šašovi. Stredoškolskú mládež už asi nezaskočia prúdy semena ani bezuzdné reči služobníctva, či perverzné chúťky zlomyseľných princezien.

Ide o prozaické pojednanie o otcovi, čo sa na staré kolená rozhodol rozdeliť kráľovstvo medzi svoje dcéry podľa lásky, ktorú k nemu chovajú. Goneril a Regan kvetnato opíšu svoje city. Najmladšia Kordélia však nenájde slová, ktoré by mu ulahodili. Preto všetko rozdelí medzi staršie dievčatá a najmladšiu vykáže. Keby kráľovský otec v detstve viac počúval rozprávky, vedel by, že dcéry ho odvrhnú hneď ako dostanú čo chceli. Či skôr, že bude priam prekážať ich plánom.
Podobný osud stíha aj earla z Gloucesteru a jeho dvoch synov - nevlastných bratov. Lebo ľavoboček nechce žiť ako pankhart. Napokon, pri záletoch je viac zábavy ako na nudnom manželskom loži, tak prečo by pri dedení ťahal kratší koniec?
Moore nám po Shakespearovi a mnohých iných znovu opakuje, že láska a putá nikdy nezviažu ľudskú závisť ani hrabivosť. Že spravodlivosť je len slovo a ak čakáte, že práve dnes to bude inak, nazaslúžite si zľutovanie. Aj preto jeho slová znejú drsne ako svet v ktorom sa odohrávajú a hnacou silou príbehu je nenávisť. Lebo rečičky o citoch prenášajúcich pohoria platia v realite iba preto, že potvrdzujú pravidlo o mieste, kde je človek človeku vlkom a mnohí si za korunu nechávajú koleno vŕtať.

Ak máte radi ružový svet plný lásky, zdravia, šťastia a porozumenia, ak vám vypichuté oči, jedy a techtle-mechtle zbytočne berú ilúzie, ak netúžite naučiť sa zopár nových sprostých slov, či zažiť dávku drsného a priamočiareho humoru, ktorý vám vyrazí dych, tak je načase siahnuť po niečom z červenej knižnice. A Moorovi sa vyhnúť veľkým oblúkom.
Ak ste však milovníci neľútostného vtipu a katanských charakterov, dávajte si pozor. Akútne vám hrozí pruh a bolesti brušnej steny sú zaručené. Nakoniec budete radi, ak spolu s Vrecúšikom a Slintiakom prežijete. Takmer všetci ostatní budú už mŕtvi - lebo napriek komediálnemu smradu ostal Lear pod nánosom ušľachtilej plesne stále drámou - to aby som neopomenula žabožrútov, ktorí napokon záver príbehu zjemnia.
To všetko preto, aby vás neodradili od čítania ostatných prudko zábavných diel z dielne Christophera Moora, ktoré nás snáď čakajú. V českom jazyku vyšla Špinavá práce a Nejhoupější anděl, a srdcia čitateľov si už dobíja aj Lamb - príbeh Ježiša Krista v podaní jeho priateľa Biffa. Evanjelium, aké ste na omši nepočuli. Tak si počkajme, či niekto v našej katolíckej spoločnosti nájde odvahu. Ak nie, tak nám stále ostáva originál a nádej, že sekulárne Čechy nás nenechajú dlho čakať.

A aby neostalo varovanie iba na mňa, hneď v úvode je výstraha autora:
"Tento príbeh je lascívny. Nájdete v ňom bezdôvodné súlože, vraždy, výprasky, mrzačenia, zrady a doteraz neprebádané vrcholy vulgárnosti a obscénnosti, ale aj netradičnú gramatiku, kostrbatý slovosled i masturbáciu slov. Ak podobné veci neznášate, radšej sa im ako útlocitný čitateľ vyhnite, lebo jediným zámerom tejto knihy je pobaviť a nie urážať. Možno vás spomínané vlastnosti knihy potešia, v tom prípade je tento príbeh ako šitý na vašu mieru."


Christopher Moore: Šašo; Ikar 2010