Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Milena Veresová

Milena Veresová

Bloger 
  • Počet článkov:  81
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Fakt, ty nie si nijaká princezná. Si obyčajná mama!" Zoznam autorových rubrík:  Zo životaKnihyPolitikaPoéziaNezaradené

Zo života

Meky + Capella Istropolitana

Milena Veresová

Meky + Capella Istropolitana

V piatok sme s dievčatami vyrazili do Nitry na koncert Mira Žbirku s orchestrom. Čakala som príjemnú zábavu a pohodu. Našla som halu plnú nadšenia, žiariacich očí a úsmevov. Pred nami sa vypínali antické stĺpy, za ktorými sa hrali delfíny či čajky. Podľa toho kam nás práve unášal prúd slov, sláčikov, klávesov a my sme sa s nimi plavili nebesami i morom. Do žiary reflektorov sa nevmestili starosti ani neduhy. Na chvíľu sme zabudli na trápenia a kývali sa v rytme určenom dirigentskou paličkou. Odovzdať sa bolo tak prirodzené ako pospevovať si.

  • 11. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 227x
  • 2
Nemôžem sa hýbať, lebo (som) medveď

Milena Veresová

Nemôžem sa hýbať, lebo (som) medveď

Vždy, keď sa rozhodnem, že budem konečne cvičiť, začne pršať. Aj minule. Ráno otvorím oči po dobrom sne a napadne mi, že je čas urobiť niečo so svojou kondičkou. Natiahnem údy, umyjem sa a medzi prípravou desiaty a venčením psa premýšľam, že taká rýchla prechádzka v prírode by urobila divy. Znovu by som bola pružná ako za mladi, moje telo by sa naplnilo príjemným pocitom a v noci by som po voňavej sprche a dobrom čítaní spala ako v bavlnke.

  • 3. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 173x
  • 15
Keď budem veľká...

Milena Veresová

Keď budem veľká...

Pomaly sa dostávam do stredného veku. Keď sa pozriem na svoje deti, myslím, že už tam som. Podľa nich už aspoň desať rokov. Poznáte tú hlášku "Keď budem veľký, tak..." Z času na čas ju používam a vždy čakám, kedy to už príde.

  • 15. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 687x
  • 11
Vadí vám počasie?

Milena Veresová

Vadí vám počasie?

Všetci sú z tohto tepla vyčerpaní a frfľú. Dokonca už aj Ľubo Nemeš. Včera na pive som sa kamarátky pýtala na sestru. Nechcela o tom hovoriť. Tak som jej aspoň rozpovedala, ako sa má moja - schuti sa zasmiala: „To musíš napísať. Slováci sú škodoradostní." To sú samozrejme aj iní, ale keďže viem dobre iba po slovensky, otrú hubu.

  • 17. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 525x
  • 3
Storočie byrokracie

Milena Veresová

Storočie byrokracie

Ráno sme odviezli kamaráta na autobus. Letel do Thajska za láskou. Nájsť dnes spriaznenú  dušu možno kdekoľvek a on tú svoju stretol v Japonsku. Už zajtra budú riešiť ako ostať spolu. Ona nevedela prísť za ním kôli vízam, ubytovaniu, preukázaniu vysokej hotovosti a tiež  preto, že ak by sa vzali, tak by ich prešetrovali pre účelový sobáš. Nakoniec si tú hromadu papierov vybehal on. Okrem preložených  a potvrdených a superlegalizovaných lajstier o tom kto je a kde býva si bral aj potvrdenie, že sa na Slovensku nevydáva potvrdenie o spôsobilosti uzatvoriť manželstvo. Dúfam, že je tam trošku voľnejšie a že ho o mesiac, keď mu skončia víza, nevyženú  späť domov.

  • 10. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 250x
  • 6
Niet kam ujsť

Milena Veresová

Niet kam ujsť

Mala som zlý deň v práci. Myslím naozaj zlý. Občas sa mi zdá, že dnes je možné z človeka pod zámienkou efektivity zodrať aj kožu. Keď nie tú skutočnú, tak aspoň tú pomyselnú ochranu duše. Neviem, kde sa skrýva tá moja, ale v poslednom čase niekde veľmi hlboko. Až tak, že ju niekedy nedokážem nájsť ani keď ju veľmi potrebujem. V duši mám skryté svoje poetično, schopnosť tešiť sa z maličkostí, čerpať energiu z krásnych vecí či situácií; ako keď mamina kričí v Deň detí ráno na synka náhliaceho sa do školy: „Nebež. Budeš spotený.“ Je tam všetko čo potrebujem na to aby som skutočne žila. Nie existovala, nehladovala či nemrzla ale skutočne bola a cítila, že to ostatné čo treba preto obetovať, za to stojí.

  • 31. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 421x
  • 8
Polámané ruky a zbytočná nemocnica

Milena Veresová

Polámané ruky a zbytočná nemocnica

Tak sa mi pomiešala politika so životom v jednej hodine. Tri zmeškané hovory tak zaujali moju pozornosť, že som pátrala čie je to číslo. Ešte som sa ani nerozpozerala a zvonil opäť: „Ahoj, tu je Beata. Volám zo školy. Michal mal úraz a asi má zlomenú ruku. Zavolali sme mu rýchlu sanitku. Vezmú ho do nemocnice. Môžeš tam ísť?“ „Samozrejme, že tam idem!“ hlásila som šéfovi. „Ty by si nešiel? Nemám predsa dvadsaťpäť detí!“ a šla som si zháňať nejaké kľúče od auta.

  • 24. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 584x
  • 13
Šrapnel z MHD

Milena Veresová

Šrapnel z MHD

Priznám sa, že som váhala, či túto odpočutú príhodu zverejním. Úcta k starším mi hovorila, nie. Pohotová reakcia vodiča áno...i keď - ak by bol milší, mohol ju hodiť do ZOO. Napokon som si povedala, že je v tom tiež kus reflexie dnešnej doby. Tak nech si každý z toho vyberie čo uzná za vhodné.

  • 8. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 407x
  • 27
Bicyklové tančeky

Milena Veresová

Bicyklové tančeky

V poslednej dobe si pripadám ako to naštvané prasiatko z vtipu o víle. Vecí, ktoré ma štartujú je nespočetné množstvo od detí, práce až po politiku. Pritom musím priznať, že narážam pri riešení problémov na veľa príjemných a ochotných ľudí. Moje znechutenie to čiastočne zmierňuje. Čo ma však neuveriteľne štartuje sú dnešní mladí. Možno som už stará a nastala doba, keď ma premáha spomienkový optimizmus a možno mám v niečom pravdu. Neviem. Tak jeden za všetky.

  • 17. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 470x
  • 10
Lenivosť

Milena Veresová

Lenivosť

Synátor opravoval stoličku. Na dohotovenie diela chýbali už iba skrutky. Keď som mu ich podala v sáčiku s poznámkou nech sa páči - samorezky usmial sa a povedal: Položím ich na sedák a ak sa do rána nezarežú, vezmi ich reklamovať.

  • 12. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 663x
  • 5
Reklamované topánky - dovetok

Milena Veresová

Reklamované topánky - dovetok

Nasledujúcu sobotu sme sa vybrali vrátiť kozačky späť. Mladá pani sa nám ospravedlnila a ponúkla nám 20% zľavu na ďalší nákup. Tie synove ešte nemali a ani sa im nepodarilo skontaktovať s ich dočasným majiteľom. Predavačky náhodou zamenili balíčky. Dohodli sme sa, že naše topánky potom pošlú poštou. Vzhľadom na stav našej rozháranej domácnosti (prerábali sme byt) nám nasledujúce dva týždne ubehli ako voda a dnes už oddychujú na polici v botníku. Ktovie, či to aj druhému „postihnutému“ prišlo také zábavné. Možno ani nie, ak si nemal čo obuť. Mimochodom – tiež dúfam, že som sa takto zabavila naposledy.

  • 3. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 626x
  • 0
Reklamované topánky

Milena Veresová

Reklamované topánky

Mám doma likvidátora obuvi. Funguje rýchlo – bez ohľadu na kvalitu topánok sa mu každé podarí zdemolovať v priebehu pár týždňov. Po jeho zásahu, čiže nosení („Veď na ne dávam pozor!“), by som ich mohla predať do Hollywoodu ako rekvizitu. Stačilo by, aby bol trošku bližšie. Ale je ďaleko a tak končia na smetisku. Pre kontajnerových lovcov pokladov totiž nie sú artiklom – sami majú lepšie.

  • 14. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 385x
  • 19
Predali nás za lyžicu vody?

Milena Veresová

Predali nás za lyžicu vody?

V kancelárii sa rozprúdila šialená diskusia. Zaväzuje krst kohokoľvek k čomukoľvek? Už pol hodinu sa tu prekrikujeme. Kolega sa rozčuľuje, že ho cirkev núti dať sa cirkevne pochovať, lebo je pokrstený. Pretože inak by zase čosi nesplnil a potom by sa nedostal do neba. A prečo o neplatnosti sobáša rozhoduje súd? Čo ak by sa chcel znovu oženiť v kostole? V argumentácii mu nevadí, že sa nerozviedol a miluje svoju manželku. Ale čo keby? Keby mu nevyšlo byť dobrým? Človeka môže podľa neho duševne týrať, že už navždy patrí k cirkvi a navyše zažil stres, keď na neho liali studenú vodu... a ešte všeličo iné – už viac-menej žartom. Na moju otázku kam by sa dostal bez krstu a s civilným pohrebom odpovedal, že tam, kde aj tak – nikam. Každopádne, on to vraj pozná, pretože oni aj miništrovali a museli. Po krste je to povinnosť.

  • 6. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 588x
  • 5
Chýba Vám rožtek?

Milena Veresová

Chýba Vám rožtek?

Tesne pred Vianocami vydal bankomat kolegovi poškodenú bankovku. Rovno sa otočil na päte a požiadal pokladníčku, aby mu ju vymenila. Usmiala sa a oboznámila ho s výškou pokuty. Nesúhlasil, samozrejme. Otrčil lístok z bankomatu a vysvetľoval, že práve pred minútou ju vybral – ešte bola krásne vyžehlená. Tvrdila, že to nie je pravda – u nich sa niečo také nemože stať. Chvílu sa ju pokúšal presvedčiť, že v systéme vie zistiť čísla bankoviek, ktoré bankomat vydáva, ale nechcela sa ísť pozrieť. A tak odišiel. Má už po dvoch infarktoch a zdravie je cennejšie.

  • 1. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 532x
  • 36
Dobrý deň

Milena Veresová

Dobrý deň

Naše mesto je relatívne malé. Ako som minule začula – „z okna paneláku dovidieť na druhý koniec“. A tak sa stáva, že idúc po ulici sa treba každú chvíľu pozdraviť. Patrí to k základnej zdvorilosti a ešte dnes si pamätám, ako nám pani učiteľka na prvom stupni po návrate zo stredného Slovenska prízvukovala, aké bolo veľmi príjemné, že sa jej tam zdravili aj úplne cudzie deti. Nie, že by ju poznali, ale iba že sa to patrí. Opačný pocit je, ak niekto nepozdraví. Keď som mala deti malé, zistila som, prečo je také dôležité držať ich. Vždy, keď šiel okolo niekto známy, tak som jemne stiskla rúčku a oni vedeli, že treba pozdraviť. Neskôr nezabudli na nikoho, koho som pozdravila ja. A potom som ich zverila škole.

  • 22. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 602x
  • 2
Načo papiere? Auto jazdí na benzín...

Milena Veresová

Načo papiere? Auto jazdí na benzín...

More. Fascinujúca pohybujúca sa masa vody mámivo lákajúca každého suchozemca a milovaná každým domorodcom. Kto už by tam nešiel rád? Sú síce typy, ktoré tvrdia, že nemusia. Povedzme si ale otvorene. Alebo tam ešte neboli, alebo nemajú radi turistov a slnko. Ale more ... mňam.

  • 11. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 564x
  • 5
Vlakom

Milena Veresová

Vlakom

Cestovala som z návštevy vlakom. Vstúpila som do staničnej budovy a kúpila si lístok za 18 kačiek. Príliš málo na skutočnú cestu, ale dosť na ovoňanie atmosféry. Vlaky majú svoju arómu. Neviem, či aj tie veľmi ďaleké, ale tie čo poznám, takmer rovnakú. Sadla som si v smere jazdy. Vravievam, že je to preto, aby mi nebolo zle, ale možno iba chcem, aby krajina ostávala za mnou a ja som si mohla vychutnať ten pocit, že sa vzďaľujem. Každým rytmom kolies o kúsok ďalej od všednosti.

  • 1. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 120x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu